POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AW †

Rokfort, Anglicko

12. september 1975

Sirius

„Čo to akože malo s tou Evansovou znamenať?" nechápal som.

Sedeli sme s chalanmi pri jazere pod dubom. Naši rodičia, teda chcem povedať, že Potterovci a Lupinovci boli niekde v hrade a spoznávali sa.

Moji rodičia sa na mňa ani len nepozreli, keď prišli. Nie že by ma to nejako trápilo.

„Vôbec som to nepochopil." povedal James. „Nerozumiem, ako mohla niečo také vôbec spraviť."

„Dúfam, že je teraz na seba veľmi hrdá. Takto odsudzovať ľudí hneď, a ani ich nepoznať." pripojil sa Remus.

„Ideme k obedu?" z ničoho nič sa ozval Peter.

„Počuj, Červochvost, myslíš ty aj na niečo iné, ako na jedlo?" povedal som, ale zdvihli sme sa a vydali sa do hradu.

____________________________________________________________

„Tento týždeň tu bude zjavne asi dosť plno." poznamenal James, keď sme si sadali ku stolu.

„To áno." pritakal som.

„Dúfam, že si moji rodičia nebudú chcieť sadnúť ku mne." povedal Remus.

„Čo sa deje, Námesačník? Bojíš sa, že by ťa tvoja mama začala kŕmiť, ako to robí doma?" zasmial som sa.

Iba sa na mňa škaredo pozrel a obrátil svoj pohľad na vchod.

„Á, už je tu Srabus." poznamenal som a sledovali sme, ako Snape vošiel do siene a sadol si k mojej drahej rodine.

Ten tu vlastne tiež nemá svojich rodičov. Je to ozaj úbožiak.

„A teraz ten nový." začal Remus. „Takže, teraz by mala prísť Rina."

Ale nikto sa neobjavil. Sledovali sme toho nového, Alex sa tuším volá, ako ide k stolu, kde vždy sedí. Naraz sa ale zastavil a neprítomne pozeral pred seba.

„Čo to robí?" spýtal sa Peter.

„Asi si pýta pozornosť." hádal James.

Ale neuhádol. Alex sa rýchlo chytil oboma rukami za brucho a padol na kolená. Ani neviem prečo som to urobil, ale v momente som sa zdvihol a už som si pred neho kľakol.

„Si v pohode?" chytil som ho za plece.

„Ja áno, ale ona nie." dostal pomaly zo seba.

Vôbec som nerozumel tomu, čo mi povedal.

„Kto ona?"

Zmetene som sa pozrel na Remusa, ktorí bol vedľa mňa. Iba neurčito pokrčil plecami.

Vnímal som, ako Alex veľmi sťažka dýcha, keď naraz všetko prestalo.

„Je koniec." povedal a pozrel sa na mňa. „Som Alex."

„Sirius." povedal som, ponúkol mu ruku a pomohol mu vstať. „A toto Remus, James a Peter."

Každé ho zbežne prešiel pohľadom.

„Čo sa ti to stalo?" spýtal sa James.

„Nič závažné." povedal. „To sa mi občas stáva."

„Pri Merlynovej brade, normálne si nás naplašil." zasmial som sa.

„Môžem si sadnúť k Vám?" spýtal sa.

„Jasné." povedal Remus a vrátili sme sa k nášmu stolu.