POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BS †

Rokfort, Anglicko

4. december 1976

Mama,

život medzi Nomágmi je úžasný! Teda, až na to, že si musím dávať stále pozor na to, aby som sa neprezradil. To však nie je to, čo som Ti chcel povedať.

Mrzí ma, že som sa dlho neozval. Tak som bol uchvátení týmto všetkým, a ešte aj zavalení prácou, že som si pravdupovediac ani nespomenul. Neviem, či sa Ti pravidelne ozýva aj Zachary.

No, aby som sa konečne dostal k tomu, čo som chcel. Keď bol môj brat na Rokforte, asi Ti nespomenul. že som si našiel priateľku, teda už momentálne moju ženu. Brali sme sa minulí mesiac. Volá sa Catherine! No nie je to úžasná náhoda?! Je to mukel a je krásna. Samozrejme, že to o mne nevie.

No a ešte jedna vec. Je tehotná! Mama, budem otec! Nesmierne sa na to teším. Rád by som Vás dve niekedy zoznámil alebo Ťa aspoň rád videl.

Chýbaš mi! Viem, že pre našu bezpečnosť je lepšie, keď spolu nie sme. A hlavne to, že si v Rokforte. Asi by to pre tvoje momentálne pätnásťročné ja bolo zvláštne, keby som tam prišiel s tým, že som tvoj syn.

Tak či onak, dúfam, že sa Ti darí dobre. Čo sa týka Lorda Voldemorta, teda môjho otca, v Európe sa moc kvôli nemu netrasú. Je to zjavne problém len Británie. Teda, nie že by sa o ňom nevedelo a o tom, čo robí, ale pokiaľ sa to nedeje tu, moc nás to neohrozuje.

Úprimne. sám ani neviem, či by som ho chcel ešte niekedy vo svojom živote stretnúť. Neviem, či Ťa moje slová ranili alebo nie, ale myslím, že zdieľame rovnaký názor, keď poviem, že Tom Riddle už neexistuje a Lord Voldemort s ním nemá nič spoločné.

Neviem, či by som skôr nemohol považovať Grindelwalda za svojho otca. No neviem, aký budeš mať na to názor ty. Rozmýšľal som však, že by som za ním šiel. No nenapadá ma, čo by som mu mal povedať, predsa len, som ho nikdy v živote nevidel a s mojím životom nijako nesúvisí, len keď z neho vyradím Zacharyho.

No, to by bolo asi všetko, čo som chcel. Určite Ti napíšem, keď sa to narodí.

Nemusíš mi na môj list odpovedať, ak to nie je bezpečné. Pamätaj však, že budem navždy tvoj syn a že Ťa mám nadovšetko na svete rád.

S láskou

Ryan

„Čo sa tam píše?" spýtal sa ma Lycoris.

„Že je všetko tak, ako má byť." odpovedala som mu, utrela si slzy a list si schovala do batohu. „Bude Ti to tak stačiť?"

Akosi často plačem poslednú dobu.

„Ako chceš." povedal s podráždením tónom a chystal sa odletieť.

„Čo sa deje?" spýtala som sa ho a tým ho zastavila.

„Nechcem Ťa nijak uraziť, ale nezdá sa Ti, že sme sa tak trochu zasekli na jednom mieste." pozrel sa na mňa. „Cítim z teba, akoby si ešte stále žila v minulosti."

Na chvíľu som sa nad tým zamyslela a mal pravdu. Naozaj som stále žila v minulosti.

„Kasandra, asi je načase zabudnúť na minulosť a pohnúť sa ďalej. Vidíš, že tvoji synovia si žijú svoj vlastný život. Gellert má doživotie a Lord Voldemort určite už nie je ten Tom, ktorého si poznala. Nezdá sa Ti lepšie, vykašlať sa na nich a žiť normálne s niekým z tejto doby. Viem, že nesmrteľný život stojí za prd, ale radšej žiť pre budúcnosť, ako pre minulosť."