POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AE †

Rokfort, Anglicko

14. november 1942

Kasandra

„Za mesiac a niečo sú konečne Vianoce!" zaradovala sa Wendee Leeová, keď som za ňou kráčala smerom z knižnice na obed.

„Fakt super." ozval sa vedľa mňa podráždene Tom.

„Predpokladám, že ty zostávaš v hrade." povedala som.

„Ty nie?"

„Na tri dni musím odísť. Vypadnem odtiaľto, pôjdem rovno pozrieť mamu a vrátim sa naspäť. Tieto sviatky fakt moc nemusím."

„Tak ťa budem čakať." povedal o trochu veselšie.

Spozorovala som to už dávnejšie, ten chlapec je do mňa až po uši, ale bojí sa mi to povedať. Chudák, takto si zničiť život pre takú blbosť. Akože aj mne sa páči on, ale nechcem prežiť znovu to isté sklamanie ako naposledy.

„Slughorn na zajtra usporiadal taký malý večierok alebo skôr posedenie pri večery by som to nazval. Tak som sa chcel spýtať, či by si tam išla so mnou." vykoktal zo seba.

„Prepáč." povedala som. „Rada by som išla, ale nespomínaš si, že som zobrala tento týždeň nočné hliadky aj za teba?"

„Aha, vlastné áno. No to je škoda."

„A keby si tam pozval niekoho iného? Veľa veľmi pekných a obľúbených báb po tebe viditeľne ide. Tak napríklad Ivana Winstonová alebo Marion Parkinsonová." navrhovala som mu.

„To nie je to, čo hľadám. A navyše tu nejde o krásu či popularitu. No možno v niektorých prípadoch áno, ale v tom musí byť niečo viac. Musia mať v sebe tú iskru. Ťažko sa to vysvetľuje"

„Ja ťa chápem. Tak potom už len Simona Meatová a Leah Metalová. Máš si z čoho vyberať." poznamenala som a pokračovala ďalej sama, pretože sa zastavil.

„A prečo si do toho výberu nezahrnula aj seba?" spýtal sa.

„Pretože moja iskra vyhasla už veľmi, veľmi dávno."

15. november 1942

„Spojil by som sa s tebou aj skôr, ale bál som sa, že by som Ťa prezradil." povedal Severus.

Sedela som na výklenku okna v slizolinskej spoločenskej miestnosti sama, zakiaľ boli všetci ostatný na večery. V ruke som držala asi desať na desať centimetrov veľký prívesok k náhrdelníku so znakom našej rodiny. Zo stredu vychádzal bledomodrý lúč svetla, ktorý bol sformovaný do Severusovej hlavy.

Spolu sme vytvorili tento efektívny komunikačný systém. On vidí mňa rovnako, ako ja jeho.

„A čo sa stalo?"

„Motali sa pri mne Sebastian a Aaron. Ako som bol vtedy za ním ohľadom toho Kráľovského snemu? No tak som sa ho spýtal, že prečo sa s nami o tom neporadil. Vraj sa o tom bavil s Domom, ale ja som mu na to povedal, že predsa veď Dom nemá hlas za nás všetkých.

Lenže sme nepokračovali ďalej, lebo nás prerušil príchod Prvej námestníčky Ministra a musel som odísť. Prednedávnom ma vyhľadal a drží sa pri mne, aby mi mohol povedať o všetkých nápadoch, čo ho napadli. Som z neho na nervy. Teraz s Aaronom po novom riešia vzťahy medzi Angličanmi a Američanmi kvôli Gellertovi." sťažoval sa.

Musela som sa na tom zasmiať.

„Teraz, keď v muklovskom svete zúri vojna?"

„Vraj je to dobrá príležitosť."

„Príležitosť na čo?"

„Na hrdinské činy. Kráľovský snem."

„On sa zbláznil? Veď je to muklovská záležitosť a nie záležitosť čarodejníkov!"

„Reálne o tom uvažuje, že či by sme im nemali pomôcť."

„Pomôcť?" vyletela som. „Dúfam, že si robí len srandu! Už nám odvliekli otca. Pokiaľ sa chcú pridať k nim čarodejníci, tak mi to je jedno, ale rozhodne nedovolím a nesúhlasím, aby sa do toho zapájali bytosti. Vieš, že túto vetu nemám rada, ale v takýchto veciach mám rozhodujúce slovo ja, nech sa to týka čohokoľvek.

Sebastiánovi s tým prehnaným pomáhaním všetkých už pomaly skazostreky zjedli polovicu mozgu. Nestačí mu, že máme problémy s Gellertom?"

„Ja s tebou plne súhlasím, ale moc sa nerozohňuj, lebo na seba prilákaš pozornosť." upozornil ma.

„Ja viem, ale štekáš neskoro. Jeden chalan sa už do mňa... zaľúbil." priznala som s ťažkosťami.

„A tebe sa páči, však."

„Áno, ale.."

„Aké ale?" skočil mi do reči. „Možno by Ti to pomohlo zabudnúť na Gellerta a pohnúť sa ďalej."

„Ale ja som za neho vydatá a ty tu vravíš o nevere." povedala som.

„To nie je žiadna nevera. Myslí si, že si mŕtva, tak na to nič nie je."

„Možno. Vidíš, veď on predsa zabudol na mňa a našiel si druhú, mala by som tak teda spraviť aj ja."

„Ako to myslíš, že si našiel druhú? Veď tvrdil, že v živote už nebude mať nikoho iného. Vravel to tak pevne a presvedčivo."

„Bolo to v Nočnom besovi, pár týždňov pred Domovim prepusteným. Vraj sa dal dokopy s tou jeho francúzskou stúpenkinou, hovorila to pre nich. Vraj s ním aj čakala dieťa, ale niečo sa stalo a ona potratila." hovorila som, zakiaľ mi padali slzy z očí.

„Podľa mňa si to vymýšľa, on by niečo také neurobil." zastával si ho. „Čo by sa jej tak mohlo stať, že by potratila, keď pri ňom určite nič náročné nerobí."

„Ja som ho zničila." povedala som potichu.

Zarazene na mňa vyvalil oči a nezmohol sa na slovo.

„Prosím?"

„Už musím ísť, niekto sa blíži. Dávaj si na seba pozor. Ahoj."

„Kasandra.." nestihol dohovoriť, pretože som rýchlo zaklapla prívesok a zavesila si ho na krk.

Hneď na to sa objavil prechod v stene a cezeň prešiel Tom a spol. Rýchlo som si utrela slzy, ale Tom ich videl.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa Lucián.

„Vôbec nič, prečo?" snažila som sa tváriť sa v pohode.

Tom

„Nebola si vôbec na obede." poznamenal Abraxas.

„Nebola som vôbec hladná. Ešte nejaké otázky alebo tento výsluch môžeme ukončiť?" povedala podráždene Kasandra.

„Páni." ozval som sa. „Nechajte dámu v klude dýchať."

„To je v poriadku, aj tak odchádzam." povedala a odišla.

„To dievča pred nami niečo tají." poznamenal Aran, keď sme si sadli ku krbu.

Vonku za oknami pomaly poletoval sneh, aj keď odtiaľto to nebolo vidieť.

„Každý má právo chrániť si svoje tajomstvá." povedal som. „A teraz k niečomu inému."

____________________________________________________________

Sedel som v Slughornovej pracovni spolu s ostatnými. Profesor usporiadal malú večeru, len pre členov svojho klubu. Škoda, že tu nemôže byť aj Kasandra. Na tom dievčati niečo je. Je iná ako ostatné, mocnejšia... a nejakým spôsobom ma dostala. Tak, ako ešte nikto nikdy.

„Pane, je to pravde, že profesorka Merrythoughtová ide do dôchodku?" spýtal som sa.

„Tom, Tom, aj kedy som to vedel, nemohol by som Ti to povedať." falošne vyčítavo mi odpovedal Slughorn a hrozil prstom špinavým od cukru. „Musím povedať, že by som rád vedel, odkiaľ máš tú informáciu, chlapče, vieš viac než polovica učiteľského zboru."

Len som sa nad tým pousmial. Ostatný sa na tom zasmiali. Sú to len obyčajné hlúpe ovce.