POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BY †

Rokfort, Anglicko

14. február 1977

Keď už sa mienili aj ostatný moji spolužiaci z chrabromilu a bifľomoru dostaviť na hodinu, bolo niečo po zvonení. Profesor ešte chvíľu počkal, než sa niektorý dorozprávali a začal hodinu.

„Takže, keď už ste všetci konečne ticho, poprosil by som Vás, aby ste všetci ustúpili o tri kroky dozadu." povedal profesor a my sme tak učinili. „Na dnešnej hodine sa budeme učiť o poloopoch."

Až teraz som si všimla, že za jeho nohami sa krčí malý chlpatý tvor. Naklonila som trochu hlavu bokom, aby som na neho lepšie videla, pretože sa mi zdalo ako keby bol nejaký bledý. Že som videla aj jeho, a aj to, čo bolo za ním.

„A kde ho máte?" spýtala sa Evansová.

Prekvapene som sa na ňu otočila. Profesor sa usmial.

„Vytiahnite si prosím brká a pergameny." povedal profesor.

Zakiaľ sa ostatný prehrabávali v kapsách, moje brko s pergamenom sa už vznášalo vedľa mňa pripravené zapísať všetko, čo bude profesor vravieť.

„Poloop sa vyskytuje na Ďalekom východe, hoci nájsť ho je veľký problém, lebo keď je tento zver v ohrození, vie sa urobiť neviditeľným a vidia ho iba čarodejníci, ktorí majú skúsenosť s jeho chytaním."

„Takže ho nevidíme, pretože je v ohrození?" spýtal sa so zdvihnutou rukou Remus.

„Tak trochu by som povedal." odpovedal profesor. „Poloop Vás totižto ešte nikdy nevidel a je Vás tu na neho až príliš moc a bojí sa."

Vtedy poloop trochu vystúpil spoza profesora a decká prekvapene vzdychli.

„Poloop je mierumilovný bylinožravec, s pôsobivým výzorom ľudoopa, ale môže Vás pohrýzť, keď ho vyprovokujete. Má veľké čierne smutné oči, väčšinou skryté pod vlasmi. Celé telo mu pokrýva dlhá jemná hodvábna striebristá srsť. Práve tá má veľkú cenu, pretože poloopov vlas sa môže votkať do neviditeľného plášťa. Kategória nebezpečnosti podľa Ministerstva mágie štyri."

Všetci si ho zvedavo obzerali a on ich.

„Vašou dnešnou úlohou na tejto hodine bude sa s ním spriateliť. Pozor, budete za to známkovaný. Každý sa s ním musí skamarátiť, kto nie, kto sa mu nezapáči, bohužiaľ, bude taká aj známka." povedal profesor. „Ale ešte jedna vec..."

„Snažte sa správať nepredvídateľne." poznamenala som a všetci sa na mňa prekvapene otočili.

„Dobrá poznámka, slečna Riddlová. Desať bodov pre chrabromil." usmial sa profesor. „A teraz povedzte svojím spolužiakom dôvod."

„Jeho zrak funguje na základne pravdepodobnosti, takže vie predvídať najpravdepodobnejšiu bezprostrednú budúcnosť." povedala som.

Kvokla som si a natiahla ruku smerom k poloopovi s otvorenou dlaňou.

„Výborne, výborne." radoval sa profesor. „To je ďalších desať bodov."

Pocítila som Evansovej hnev voči mne.

Poloop zvedavo pozoroval moju ruku. Ostatný spravili to isté, čo aj ja. Niektorý boli ticho, iný na neho rozprávali, akoby sa bavili so psom. No poloop hľadel len na mňa. Videla som, ako mu oči na malí moment zasvietili a hneď na to sa vydal ku mne.

Pohyboval sa veľmi opatrne, až dokiaľ neprišiel ku mne a neskúmal moju ruku. Hneď na to uprel svoje tmavé oči do tých mojich, akoby sa mi díval do duše a vtedy mi to došlo.