POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AV †

Rokfort, Anglicko

12. september 1976

Alexander

Sedel som ráno vo Veľkej sieni úplne sám, pri tom istom stole ako aj včera a neprítomne pozeral pred seba. Po chvíli si ku mne sadol Severus.

„Ty kokos." prešiel som si rukami po tvári. „Nečakal som, že mi bude takto kurevsky zle."

„Ani mi nič nehovor." povedal. „Ja som spal vo vani."

Zasmial som sa, ale hneď som to oľutoval, pretože ma zabolela hlava.

„Ja som vraj padla na zem rovno medzi dverami." povedala Domi a sadla si vedľa mňa. „A moji dokonalý spolubývajúci mi ani neboli ochotný dať podušku či len zakryť dekou. Normálne ma tí parchanti nechali vytuhnúť rovno na prahu."

Rovno, ako to dopovedala, sme sa všetci traja začali šialene smiať.

„Čo je tu také vtipné?" objavil sa z čista jasna pri nás Albus.

„Ty." povedali sme všetci traja naraz.

Sadol si k nášmu stolu a založil si na ňom ruky.

„Prišlo mi na Vás pár sťažností." povedal.

„Vážne a akých?" spýtal sa Severus.

„Vraj ste sa potajme vykradli do Rokvillu a spili sa pod obraz boží ako vravia muklovia." povedal a zasmial sa.

„Ale kde že." zahral som nevinne.

„A budem hádať?" ozvala sa Domi. „Nemá ten dotyčný menové iniciály, že AD?"

„Nie, ale LE?" povedal Albus.

„Lily?" nechápavo sa ozval Sev.

„Tá ma má v zuboch odkedy som prišla a to som o ňu ani nezakopla." poznamenala.

„A čo ma za problém?" ozval som sa.

„Štve ju, že som Prefektka ja a nie ona. Takže je to vlastne tvoja chyba." ukázala prstom na Albusa.

„Prečo si nezvolil ju?" spýtal sa Sev.

„Uvažoval som o tom." poznamenal Albus. „Ale potom Domi napísala, že sem chce ísť a ako viac by som ju mal ponížiť, než tým, že z nej spravím Prefektku a ešte k tomu aj Chrabromilu."

„Ty si pekný hajzel." povedala mu a všetci štyria sme sa zasmiali.

„No, mal by som sa usadiť na svoje miesto." poznamenal Albus a postavil sa. „Už sa začínajú zbiehať študenti a aby neboli reči."

„Prečo sú tu tak skoro? Veď je predsa nedeľa." ozval sa Sev, keď Albus odišiel.

„Šak dnes majú prísť ich drahý rodinný príslušníci." povedal som.

„Do riti, veď ja by som tu ani nemala byť." povedala zrazu Domi.

„Prečo nie?" spýtal som sa.

„Veď ja som predsa s väčšinou ich rodičov som chodila do ročníku." povedala.

„Možno si ťa ani nebudú pamätať." poznamenal som.

„Uvidíme."

____________________________________________________________

Zakiaľ sme len tak zľahka jedli, sa sieň pomaly plnila študentmi.

„Dobré ráno, študenti." dnes sa príhovoru ujala McGonagallová. „Myslím, že ešte v žiadnu nedeľu ráno v školských dejinách nestalo, aby bola sieň taká plná. Chcela by som tu teda v mene riaditeľa a našich učiteľov, privítať Vašich rodinných príslušníkov."