† CHAPTER BR †

199 17 10
                                    

Rokfort, Anglicko

3. október 1976

Lenže keď som ju našla, tak v nej nik nebol. Ani ma vlastne nenapadlo sa zamerať na jeho myšlienky.

Bol stále v hrade a ... to je jedno, čo momentálne robil. A vtedy som si to uvedomila...

4. október 1976

James

Otvoril som oči dokorán a zhlboka sa nadýchol, ako keď sa dlho ponárate a konečne dostanete hlavu nad hladinu vody. Posadil som sa na posteli a obzrel sa. Bol pondelok, šesť hodín ráno.

Peter samozrejme hlboko spal. Remus ležal na chrbte, ale bol hore, mal otvorené oči a díval sa do stropu. Sirius, tak isto ako ja, sedel na posteli a premieľal si dlaňami oči.

„Mám taký pocit..." začal som.

„...akoby sa v noci niečo stalo..." doložil Sirius.

„...ale vôbec si to nepamätám." dokončil Remus.

Zišiel som z postele, podišiel ku dverám a zatrieskal na ne.

„Rina!" zakričal som, ale neozvala sa.

A dvere taktiež nešli otvoriť.

„Chlapci, niečo mi tu na tom nehrá." povedal som.

„A záleží na tom?" spýtal sa Sirius a prekvapene som sa na neho otočil.

Rina

Stála som na kraji útesu a pozerala sa na rozbúrené vlny oceánu.

„Vedel som, že prídeš." ozval sa spoza mňa hlas a otočila som sa.

Srdce mi poskočilo od radosti.

„Gellert!" rozbehla som sa k nemu, ale niečo ma zastavilo a nemohla som sa viac priblížiť.

„Veľmi dobre sme vedeli, že nám na to všetko skočíš." znovu prehovoril.

„O čom to vravíš?" nechápala som a vtedy sa vedľa neho objavil Sebo, spolu s Letou a Kalvínou.

„Gellert, čo sa to deje?" ustúpila som o krok dozadu.

„Ty si vážne myslíš, že by mohol milovať teba, keď mal celý čas pred očami toto?" posmešne poznamenal Sebo a ukázal na Letu s Kalvínou.

„Hlúpa malá Kasandra!" poznamenala Leta a začala sa smiať.

„Skoro si nám to pokazila, keď si dostala len list s pozvánkou na rande do Rokvillu, ale ty si ju zmenila a poslala mne." vravela Kalvína.

„Čo to s týmto všetkým má spoločné?" spýtala som sa zúfalo. „Ja ničomu nerozumiem. Veď teba ani nepoznám!"

„Samozrejme, že som Ťa nikdy nemiloval!" zakričal Gellert a v hrudi ma zabolelo. „Celý čas som Ťa len využíval, celé tie roky. O teba mi nikdy nešlo. Išlo mi len o tvoju moc, nič viac. A teraz, keď už ju mám, si ozaj k ničomu."

„Čo?" pozrela som sa na svoje ruky.

Snažila som sa s nimi všemožne hýbať, lúskať prstami, ale nič sa nedialo.

„To nie je možné!"

„Bola si iba obyčajný nástroj k dosiahnutiu moci celého sveta, sestrička." povedal s odporom Sebo. „Ukloň sa novému kráľovi a kráľovnej sveta."

POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)Where stories live. Discover now