POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BZ †

Rokfort, Anglicko

17. marec 1977

Sedela som vo Veľkej sieni pri raňajkách, samozrejme, ako jediná z celého hradu. Možno to bolo aj tým, že bolo päť hodín ráno, avšak domáci škriatkovia už dávno pracovali na raňajkách, takže sa mi ušlo pár toastov.

Hlavu som mala úplne prázdnu, vôbec sa mi nechcelo nad ničím rozmýšľať. Nezaujato to ryla príborovým nožíkom do stolu, zakiaľ som do seba tlačila toast. Teda, nie že by som potrebovala jesť, ale je to len sprostý ľudský zlozvyk a myslím, že by sa aj škriatkovia urazili, keby som odmietla ich pohostenie.

„Nemôžeš spať?" ozvalo sa kúsok odo mňa a strhla som sa od ľaku.

Albus na mňa prekvapene pozrel.

„Ja neverím tomu, že som Ťa vyľakal." poznamenal a sadol si oproti mne.

„Prestávam byť v strehu." poznamenala som.

„Jak je to možné?" spýtal sa.

Iba som neurčito pokrčila plecami. Pozrela som sa do jeho starej tváre a luskla prstom. Hneď bol znovu tým dvadsaťročným mládencom, akého si ho pamätám.

Albus si sám seba obzrel.

„Prečo si to spravila?" spýtal sa hlasom, v ktorom nebolo počuť tie roky prežitého života.

„Nemôžem Ťa brať vážne, keď vyzeráš hentak staro." poznamenala som.

„Tak teraz neviem, či to mám brať ako urážku alebo nie." zasmial sa.

„Ber to ako chceš." mykla som plecom. „Aj potrebuješ niečo konkrétne?"

„Áno." povedal a z náprstného vrecka vytiahol malý kúsok preloženého pergamenu.

Už som k nemu išla natiahnuť ruku, aby mi ho podal, ale odtiahol sa.

„Dovoľte, Vaše veličenstvo, aby som Vám túto správu prečítal nahlas." poznamenal a teatrálne si odkašlal.

„Na výnimočnú žiadosť väzňa Feru Isa Jera jedna sedem nula tri, Vám udeľujeme povolenie na návštevu v trvaní jeden hodiny bez možnosti predĺženia. 

S pozdravom

Minister mágie

 Zadar Spik

Keď dočítal, pozrel sa s očakávaním na mňa.

„Vážne má väzenské číslo jedna sedem nula tri?" poznamenala som a začala sa smiať.

Albus na mňa prekvapene pozeral.

„Čo je ti smiešne?" nechápal.

„Daj to sem." povedala som a natiahla k nemu ruku.

Pergamen mi podal a ja som si ho prečítala.

„Ako si sa mi nechce veriť, že by ma sám Minister mágie poslal tam, keď ako vyhlásil, mám výslovný zákaz vstupu a pochybujem, že by zrovna prezident MACUSI povolil Gellertovu žiadosť čo i len si zbehnúť na WC a nie to, aby som ho šla navštíviť." vravela som pobavene a potom som sa zarazila.

„Čo je?" spýtal sa Albus.

„To mi niečím smrdí." poznamenala som.

„To je len Albus." odo dverí sa k nám blížil Dom. „Čo to máš?"

„Čo je Ti po tom?" odpovedala som automaticky.

„Som tvoj brat." povedala.

„A?" dvihla som sa neho obočie. „Mám veľa bratov."