POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CD †

Las Vegas, Nevada, Spojené štáty Americké

17. marec 1977

Sebastián

V to ráno by som sa bol najradšej nezobudil. Síce, ako každé jedno moje ráno. V hlave mi trešťalo ako na poplach. Prevrátil som sa v posteli na chrbát a pohyb vedľa mňa ma donútil otvoriť oči.

Moja hotelová izba vyzerala ako po výbuchu. Všade na zemi boli prázdne fľaše od alkoholu. Ani neviem, ktorých bolo viac, či tých od muklovskej vodky alebo od ohnivej whisky.

Dvere na balkón boli otvorené a po celej izbe poletovalo perie z duchien. Posadil som sa a pozrel sa vedľa seba. Na posteli chrbtom ku mne ležala ďalšia šľapka, keď by som to musel tak nazvať. Každý večer tu mám inú, čiže sa mi ani neoplatí pýtať sa ich na mená.

Spustil som nohy z postele, otvoril zásuvku na nočnom stolíku a vytiahol odtiaľ flakón s jednoduchým elixírom na opicu. Kopol som ho do seba a do sekundy začal účinkovať.

Zdvihol som sa a vyšiel na holý na balkón. Výhoda môjho pôvodu, že môže byť vonku akokoľvek zima, mne to neprekáža. Vytiahol som si cigarety a zapálil si.

Nefajčím dlho, asi len dva mesiace odvtedy, čo Natali podala žiadosť o rozvod. A keďže to v čarodejníckom svete funguje inak, takže musíme čakať na rozhodnutie. Bolo pre mňa ľahšie odsťahovať sa z Anglicka do Ameriky, od nej preč. So zlomeným srdcom.

Kedysi som mal všetko! Mal som rodinu, svojich rodičov a súrodencov. Mal som svoju lásku a svoju dcéru. To obdobie na Rokforte a pár rokov po ňom, bolo najkrajšie v mojom živote. Teraz sa mi celý len hnusí. Hnusím sa sám sebe za to, čo robím.

Nedokážem si nájsť normálnu prácu. Len utrácam peniaze, ktoré mi rodičia nechali. Nedokážem stáť na vlastných nohách bez alkoholu. Z jedného člena najmocnejšie rodiny na svete, dokonca z Ministra mágie, sa stala len vyhoretá troska.

__________________________________________________________

Keď som sa doľutoval, obliekol som sa a zišiel dolu na recepciu. Uhradil som všetko, čo bolo treba, vrátane toho, čo všetko som v izbe rozbil a odišiel som z hotelu preč.

Tak isto ako to robím stále. Ubytujem sa v hotely, potom čakám do večera. Keď sa zotmie, navštívim hotelové kasíno, povyhrávam nejaké peniaze, pijem, zbalím pár báb až dokiaľ sa jedna nechytí a nedá sa odviesť do izby. Tam ju samozrejme že len pretiahnem, veď neviem, čo iné by som s ňou aj mohol spraviť.

Potom ma sem tam popadne záchvat zúrivosti, rozmlátim pár veci a idem spať. Ráno sa odhlásim, zaplatím a idem zase tú istú pesničku. Možno by môj život vypadal inak, keby som zostal v Londýne, no to sa ale nikdy nedozviem.

__________________________________________________________

Večer v mojej novej hotelovej izbe nepriniesol nič iné ako ktorýkoľvek iný. Zrovna, keď som sa zdvíhal z postele, že opustím izbu a pôjdem sa dole „zabaviť", sa okolie zmenilo.

Bolo to také zvláštne. Izba bola nabitá magickou energiou. Najprv som si myslel, že sa chce niekto za mnou premiestniť, že ma niekto hľadá, no potom ma nejaká sila zrazila na kolená.

Keď som sa chcel zdvihnúť, že s tým niečím neznámym budem bojovať, aby som sa ochránil, sa vo mne niečo zmienilo.

V hrdle mi neskutočne rýchlo vyschlo, akoby som niekoľko týždňov nič nepil a mal som pocit, že začnem za chvíľu vypľúvať piesok. No keď som sa chcel zdvihnúť, alebo sa aspoň natiahnuť za fľašou s vodou, nezmohol som sa na nič. Bol som neskutočne slabý.

Zrútil som sa na zem a otočil sa na chrbát. Nemohol som robiť nič, iba hľadieť do stropu. Sucho v krku ma až pálilo, že som pocítil, že za chvíľu omdliem. Myslel som si, že je to môj koniec. Že to boli posledné zvyšky môjho mizerného života, keď to náhle prestalo. Oblial ma neskutočne blažení pocit, akoby ma niekto oblial s vedrom vody a ja som konečne uhasil ten spaľujúci smäd.

Potom ma vyplo.

679 West 24th street, New York, USA

Mlok

Mal som za sebou ďalší kľudný deň strávený doma. Dal som si na pár dní prestávku od cestovania. Venoval som sa svojim zachráneným magickým tvorom, zakiaľ bola Tina s našim synom vonku.

Keď sa vrátili, malý bol dokonale vybláznený a spokojný sa uložil do obývačky na zem s knihou, kde sa pustil do čítania.

„Naložím Ti večeru?" spýtala sa ma Tina, keď prišla za mnou do kuchyne.

Sedel som pri jedálenskom stole a niečo dôležité si zapisoval.

„Keby si bola taká milá." povedal som.

Zakiaľ Tina nakladala večeru na taniere, vzduch okolo nás sa zmenil.

Bolo to, akoby bol náhle nabitý magickou energiou. Prestal som si zapisovať a zdvihol hlavu. Tina to zaregistrovala tiež.

„Čo sa deje?" spýtala sa a vytiahla automaticky prútik.

„Netuším." povedal som a postavil sa.

Lenže hneď som sa musel chytiť stola, pretože sa mi začala točiť hlava a bolo mi zle od žalúdka. Toto sa mi nikdy ešte nestalo. No to nebola jediná divná vec, ktorá sa odohrávala.

Na okennej parapete, kde mala Tina postavené kvetináče s kvetmi a rôznymi rastlinami, tie ako keby dostali vlastný rozum. Začali sa pohybovať a divoko rásť okolo nás.

Tina však nevedela o mojom spojený s elementom zeme, a tak som sa snažil aspoň nenápadne pohybovať s rukami, aby tie rastliny upokojil. No to však nezaberalo. Rastliny, ako keby to boli vycítili, že mám s nimi spojenie, na mňa zaútočili.

Dlhé liany sa mi obmotávali okolo členkov, stehien, brucha, kde mi k telu pripútali ruky, a okolo krku.

Postrehol som, ako Tina začala panikáriť a vrhala na rastliny jedno kúzlo na druhým, no nič však nezaberalo. A náhle, keď som cítili ako strácam vedomie, pretože zovretie lián okolo môjho krku bolo silné, to všetko skončilo.

Moja bolesť hlavy a žalúdka ustúpila a rastliny sa veľmi rýchlo stiahli do svojej pôvodnej podoby. A u nás to vyzeralo, akoby sa vôbec nič nestalo.