POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CJ †

Londýn, Anglicko

1. september 1978

Sirius

V ten deň som ju videl naposledy. Do konca roka sa už neobjavila a to bolo zvláštne, pretože ani Alex nevedel, kam zmizla. Bolo to, akoby sa prepadla pod zem. Počas leta som si našiel vlastný malý domček na okraji Londýna, v ktorom som teraz býval sám, pretože som ušiel z domu.

Pochybujem o tom, že by to mojim rodičom alebo bratovi vôbec vadilo. Keďže po smrti strýka Arphada som zdedil všetok jeho majetok, nebola moja matka z toho vôbec nadšená, takže som aj rád, že som mimo jej dosahu.

Začali sme šiesty ročník, ale ani vtedy sa neobjavila. Takže sme sa definitívne zmierili s tým, teda skôr ja, že asi ukončila štúdium a už ju viac v živote neuvidím.

__________________________________________________________

Stál som na chodníku pred svojím domov. Bolo osem hodín ráno. Lepšie som chytil svoj kufor, popravil som si batoh na pleci a vydal som sa na cestu. Stanica Kings Cross je dosť ďaleko od môjho domu, a keďže som sa nechcel premiestňovať, takže bol najvyšší čas, aby som vyrazil.

Ignoroval som pohľady muklov na môj kufor a pomaly prechádzal ulicami mesta. Nerozmýšľal som nad ničím, nechcelo sa mi.

__________________________________________________________

Našťastie bolo pol jedenástej, keď som dorazil pred stanicu. A vedel som, že budem musieť ešte chvíľu čakať, než prídu chalani, tak som mohol aspoň ísť pohľadať kupé.

Stanica Kings Cross, Londýn, Anglicko

Dokonale som sa stratil v dave muklov, takže si ma nikto nevšimol, ako som prešiel cez bariéru medzi nástupišťami deväť a desať.

Nástupište 9 ¾, ,Londýn, Anglicko

Ocitol som sa v dave čarodejníkov, prevážne to tu boli všetko mladšie ročníky so svojimi rodičmi. Prechádzal som pomedzi nich a náhodou pozeral, či niekoho nespoznám. V diaľke som videl, ako sa Alex rozpráva so Srabusom, teda rozpráva, viditeľne sa o niečom hádali.

Neriešil som to, aj tak to predsa nie je môj problém, a vbehol som do vlaku.

Rokfortský expres, Anglicko

Netrvalo to dlho a našiel som to správne kupé a vošiel dnu. Batoh som hodil na sedačky a kufor uložil hore nad ne. Zvalil som sa na miesto pri okne a pozeral sa von na všetky decká, čo sa tam motali.

Dvere na kupé sa otvorili a stál v nich Alex.

„Môžem k tebe?" spýtal sa opatrne.

„Samozrejme." povedal som a ukázal na sedadlo pred sebou.

Vošiel dnu, zatvoril za sebou dvere a sadol si.

„Alex, stalo sa niečo?" spýtal som sa, lebo sa tváril dosť zvláštne.

„Nevolám sa Alex Epson." povedal potichu a hľadel si pritom na ruky.

„Čože?" nechápal som.

Zdvihol hlavu a zavŕtal svoje čierne oči do tých mojich. Presne rovnaké čierne oči, ako mal aj Srabus.

„Volám sa Dominic Alexander Snape."

Chvíľu som mlčal a hľadel na neho.

„Snape?" zopakoval som a on prikývol. „Tak ty si Ufňukancov brat?"

„Áno." odpovedal.

„Prečo mi to vravíš až teraz? Prečo si to nepovedal hneď?" nechápal som.

„Pretože sme mali dohodu, že budeme mlčať o svojej skutočnej identite, kvôli našej bezpečnosti." vysvetlil.

„Našej?" zopakoval som. „Vás je viac?"

„Áno, je nás dokopy sedem. Ufňukanec je jedným z nás."

„Ešte mi povedz, že Ufňukanec sa nevolá Ufňukanec." poznamenal som.

„Nie." odpovedal a vážne sa mi zahľadel do očí. „Volá sa Severus."

Chvíľu sme na seba hľadeli a potom sme sa začali smiať.

„Budem si musieť na to zvyknúť." povedal som, keď sme sa upokojili.

„Takže sa nehneváš?" spýtal sa.

„Mal by som?" nerozumel som mu.

„Veď som Ti predsa klamal." povedal.

„Nie si prvý v mojom živote, čo mi o niečom klamal. Viem sa s tým zmieriť." mávol som nad tým rukou. „Plánuješ to vysvetliť všetkým?"

„Nie. Ono sa to bez tak roznesie samé, takže to je jedno." zdvihol sa a vybral sa nad odchod.

„Počkaj!" zastavil som ho, keď zrovna otváral dvere na kupé.

„Kde je?" spýtal som sa. „Tvoja sestra."

„Nemám najmenšieho poňatia." povedal úprimne a zmizol preč.

Ani nie minútu na to, dnu vošli Remus s Petrom.

„Čo si tu tak skoro?" spýtal sa Remus, keď si odložili veci a sadli si oproti mne.

„Ja sa nepotrebujem ísť s nikým lúčiť." povedal som. „Kde je James?"

„Asi sa niekde zasekol." odpovedal mi Peter.

__________________________________________________________

James sa k nám nakoniec pripojil tesne predtým, ako sa vlak pohol. Celu cestu sme sa rozprávali o tom, ako sme trávili prázdniny. To, čo som sa dozvedel od Alexa... teda vlastne Doma, som si nechal pre seba. Veď keď to bude chcieť im povedať, tak im to povie.

Keď už sme za oknami pozorovali tmavú siluetu Rokfortské hradu, prezliekli sme sa do habitov a čakali, až bude vlak zastavovať.

Rokville, Anglicko

Keď sme vystúpili z vlaku, bol som dosť prekvapený, že bolo vonku celkom dosť chladno. Normálne sa striaslo.

„Kokos, aká zima." poznamenal za mnou James.

Ďalej sme to nekomentovali a vybrali sa ku kočom. Bolo to zvláštne, pretože práve to bolo tu, pri kočiaroch, čo som Rinu prvý krát videl. Vyložili sme si kufre a nasadli. Koč sa s trhnutím pohol ku škole.

Rokfort, Anglicko

Našťastie nás čaká posledný ročník a už nebudem mať žiadne záväzky. Vystúpili sme s koču a vydali sa do hradu. Vo Veľkej sieni sme sa usadili na naše miesta a čakali na to, až Dumbledore skončí svoj príhovor a Múdry klobúk roztriedi prvákov.

Až keď sa pred nami objavilo jedno, som si uvedomil, ako moc som bol hladný. Pustili sme sa do jedla a medzitým sa rozprávali o tom, čo sme nestihli prebrať vo vlaku. No a vyzeralo to tak, že sa James s Evansovou dali dokopy. Minulý rok sa James začal správať trochu normálnejšie, čo ju očarilo a sme tam, kde sme.

Pozrel som sa smerom ku slizolinskému stolu a všimol si, že Dom sa vo svojej večery iba hrabe s vidličkou.

__________________________________________________________

Keď sme dovečerali a Dumbledore nám zaželal dobrú noc, všetci sme sa začali zdvíhať a vyberať sa von z Veľkej siene. Zrovna sme vyšli so siene s chalanmi, keď sa hlavná brána s tresknutím otvorila a z tmy k nám vial ľadový vetrisko.

„Čo sa to deje?" kričal som na chalanov, aby ma počuli.

„Netuším." odpovedal mi Remus a zakrýval si pritom uši.