POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CG †

Rokfort, Anglicko

18. marec 1977

„Chceš sa ísť ešte rýchlo najesť, či môžeme ísť normálne na vyučovanie?" spýtala sa ma Rina, keď sme prechádzali okolo Tučnej panej na chodbu.

„Môžeme ísť na vyučovanie. McGonagallová asi nebude nadšená, keď budeme meškať." odpovedal som jej. „Aj tak nie som hladný."

„Dobre."

____________________________________________________________

Zvyšok cesty sme boli ticho. Keď sme spoločne vošli do učebne, boli sme medzi poslednými. Ona zamierila do poslednej lavice na jednej strane triedy, zakiaľ ja som šiel na druhú stranu sadnúť si k Jamesovi.

„Ale čo." zaškeril sa na mňa James. „Čudujem sa, že sa Ti vôbec uráčilo dnes ráno vstať."

„Normálne som vstal ako každé ráno." odpovedal som mu a sadol si na miesto.

„To by som moc nepovedal, keďže s Jamesom sme sa snažili pol hodinu, aby si vstal a vôbec to s tebou nepohlo." povedal mi Remus. „Čo Ťa nakoniec zobudilo?"

„Rina." povedal som a sledoval, ako sa zvláštne zatváril.

„Samozrejme." povedal namosúrene. „Pred nami si len predstieral, že spíš, len aby si mohol ísť na hodinu s ňou."

„Prečo by som to robil?" spýtal som sa nechápavo.

„Preto, aby si ju uchmatol ako prvý a mal ju len pre seba?" odpovedal mi otázkou.

„To vôbec nie je pravda!" bránil som sa. „Veď ja o ňu... „

Nedohovoril som. Oprel som sa o operadlo stoličky a rozmýšľal.

„Čo je?" spýtal sa ma potichu James, pretože profesorka už začala hodinu.

Pozrel som sa na Rinu.

„Niečo so mnou spravila." odpovedal som mu potichu.

„Ako to myslíš?" nechápal.

„Viem o tom, že som mal istý hlboký záujem o ňu, rovnako ako aj Námesačník. Lenže teraz, keď sa na ňu pozriem, necítim nič. Teda, cítim to isté, ako keď sa pozriem na teba. Čisto len priateľstvo." vysvetlil som.

James na mňa pokrčil obočie, ale nevravel nič. Remus bol síce otočený dopredu a sledoval profesorku, lenže som dobre vedel, že nás počúva.

„Keď si dá dolu sveter, dobre si ju obzri." povedal som.

Rina

Aj tak mi to stále nedávalo zmysel. Furt som musela premýšľať, čo mi mama, teda respektíve Eileen, povedala. Medzitým v pozadí profesorka McGonagallová vysvetľovala, ako premeniť stehlíka na zlatú strelu.

Vtedy som započula, čo rozprával Sirius Jamesovi. Samozrejme, že som niečo spravila. Odstránila som mu je city, čo ku mne choval. Musela som. Tak isto to spravím aj s Remusom. Už som dosť ľudom pokazila život.

Už nemá žiadny význam sa skrývať. Preto som aj nechala Siriusa, aby si obzrel moje tetovania. Viem, že presne tak isto budú reagovať aj ostatné decká, až si vyzlečiem sveter. Aj tak Ministerstvo mágie, rovnako ako ma MACUSA vedia, že žijem. Skôr či neskôr si pre mňa niekto príde a budem si musieť odpykať to, čo som napáchala. Lenže najlepšie by bolo, keby som zmizla takým spôsobom, aby ma aj moji nevlastný bratia nenašli.

Aj tak by to bolo pre nich len to najlepšie, veď to sama Eileen povedala, že som im prakticky iba zničila život. No aj tak musím za ňou ešte raz zájsť. Potrebujem ešte nejaké ďalšie záchytné body, aby som si mohla vlastne všetko spojiť dokopy.