POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BA †

Sydney, Austrália

19. september 1976

„Știi unde să o cauți? Aj vieš, kde ju máš hľadať?" spýtala som sa ho asi po dvoch hodinách blúdenia po uliciach.

„Aproximativ. Približne." povedal neurčito.

„A făcut o agitație frumoasă aici. Narobila tu pekný rozruch." poznamenala som.

„De unde știți? Ako vieš?" nechápal.

„Din gândurile altora. Z myšlienok ostatných."

„Există! Tam je!" zvolal a zastavil sa.

Na druhej strane ulice bolo dievča, vysoké zhruba ako ja s hnedými vlasmi, podobné črty ako Arcadie a hlavne rubínovo červené oči. Bolo pod mrakom, takže sa mohla slobodne prechádzať.

____________________________________________________________

Šli sme nenápadne po nej asi ďalších desať minút, keď vošla do opustenej budovy.

„Eu primul! Ja prvý!" rozhodol Arcadie, keď sme prišli ku dverám.

Opatrne vošiel dnu a ja hneď po ňom. Vo vnútri bolo prítmie, ale pre naše „bytostné" oči to nebol žiadny problém.

„Viorica!" oslovil ju po anglicky a ona zastala.

S prekvapeným výrazom sa na nás otočila.

„Ale, snáď to nie je môj veľký braček, Arcadie. Ako si ma našiel?" spýtala sa.

„Som tvoj brat, nájdem Ťa všade."

So zvedavosťou presunula svoj pohľad na mňa a potom späť na neho.

„Čo tu chcete?"

„Prišiel som Ti pomôcť."

„Pomôcť? Ty si mi prišiel pomôcť? A s čím, prosím ťa? Aby som sa začala napchávať zvieracou krvou, ako usudzujem z farby tvojich očí?" vravela pohŕdavo.

„Čo je na tom zlé?" nechápal Arcadie.

Ja som bola celý čas ticho. Neprišlo mi vhodné, zapájať sa do ich konverzácie.

„Prepáč, ale nepremenil si ma na to, aby som sa stala nejakou vegetariánkou a ešte sa aj paktovala s čarodejníkmi." hodila na mňa znechutení pohľad.

„Vieš vôbec, kto to je?" spýtal sa Arcadie s prižmúrenými očami.

„Ďalší zbytočný čarodejnícky smrteľník. A však s veľmi šťavnatou dužinou v žilách." potiahla nosom. „To je môj život. Toho sa nevzdám."

„To budete musieť." ozval sa tretí hlas.

Všetci sme sa otočili na prichádzajúceho Ara spolu s Marcusom, Caiusom, Felixom a Demetrim.

„Volturiovci." vydýchla Viorica.

Jej strach nasiakol okolitý vzduch a mohol sa aj krájať.

„To, čo robíš, sa nesmie." povedal Marcus.

Vyslovil to tak, ako keby karhal malé dieťa.

„Ohrozuješ našu anonymitu." doplnil ich Caius a spýtavo sa na mňa pozrel.

Postavila som sa bližšie k Arcadiemu.

„Veď sa iba kŕmim." bránila sa.

„Bohužiaľ." povedal Aro a roztiahol ruky, akoby nás chcel objať. „Rozsudok už padol."

„Nie!" zvolala som.

„Bohužiaľ, sestrička." povedal Cai.

Viorica otvorila oči dokorán a naštvane sa otočila na Arcadieho.

„Tak ty si si na mňa priviedol jeho sestru! To, že sa paktuješ s čarodejníkmi, by som nejako prekusla, ale Volturiovci? To ty si ich na mňa zavolal, však?"

„Nie, povedal som Ti predsa, že som Ťa prišiel zachrániť. Zmeň svoje stravovacie návyky a odíď so mnou." navrhol jej zúfalo a natiahol k nej ruku.

Znechutene sa pozrela mojim smerom.

„No jasné! Žiť medzi čarodejníkmi. To je tak nechutné, Arcadie!" zvolala.

„Dávaj si pozor na to, čo vravíš, mladá dáma!" zvýšil na ňu Aro hlas. „Na toto naťahovanie veru nemáme čas, je mi to ľúto. Demetri, je to tvoje."

Stalo sa to ako minutím oka, neviem či to trvalo celé hodiny alebo len sekundy. Demetri bol v mihu pri Viorice. Zo zadu ju chytil za ruky a odtrhol jej ich od tela. Hneď na to sa tam mihol oheň a Viorica sa zmenila v prach.

Arcadie tam len tak nemo stál a civel pred seba rovnako ako ja.

„Arcadie?" chytila som ho opatrne za rameno.

V tom momente sa zvrtol smerom ku mne. Jediné, čo si pamätám je bolesť. Potom som letela vzduchom cez celú miestnosť, narazila o stenu a stratila vedomie.

Volterra, Talianskou

21. september 1976

Keď som opäť nabrala vedomie a otvorila oči, zbadala som ten istý baldachýn ako pred päťdesiatimi štyrmi rokmi. Som vo Volterre. Pomaly som sa posadila a spustila nohy z postele. Inštinktívne, ako každé ráno, som si siahla rukou na krk a prešla po starej jazve po Caiusových zuboch.

Ale zaujalo ma niečo iné. Na svojich rukách som mala opäť svoje tetovania. Elementov, besa, Grindelwaldovho znamenia a znamenie Smrťožrútov. Boli späť. V Rokforte som ich svojou mágiou kryla, ale teraz boli späť a mala som aj ďalšiu jazvu po zuboch. Musím mať fakt dobrú krv.

Bože, ako dlho som bola mimo?

Dvere na izbe sa otvorila a dnu vošiel Cai.

„Čo sa stalo?" spýtala som sa ho rovno.

„Arcadie Ťa napadol." odpovedal mi.

„To by nikdy neurobil." neverila som mu.

„Len sa pozri." zobral mi okraj trička na pleci a siahol ho trochu dolu.

Pri tom pohľade som sa zhrozila. Na ľavým prsom som mala asi šesť otlačkov upírských zubou jeden cez druhý.

„Bola si mimo dva dni. Myslel som si, že sa z toho nedostaneš.

„Super." poznamenala som. „Musím sa vrátiť späť do Rokfortu."