POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AJ †

Londýn, Anglicko

31. august 1976

„Tom, čo si si to zase vymyslel?" nechápavo som sa na neho pozrela.

„To je moje meno a ocenil by som, keby si ma tak volala tiež." povedal a chytil ma za ruky. „Je to meno, ktoré budú všetci poznať, ktoré bude vzbudzovať rešpekt, strach."

„A čo je zlé na tom starom?"

„Nebudem predsa nosiť meno, po nejako obyčajnom bezvýznamnom muklovi. Ja chcem dobyť svet!"

Vymanila som sa z jeho rúk, bezradne sa chytila za hlavu a začala sa prechádzať.

„A čo potom? Čo potom? Si myslíš, že keď dobyješ svet, tak tam to skončilo. Nie, budeš chcieť viac! Nechápem, čo sa Ti nepáči na tvojom terajšom živote. Máš ženu, krásneho syna, strechu nad hlavou.

Máš to, po čom väčšina ostatných len sníva a tebe to nestačí! Dokonca máš ešte aj tú svoju priblblú partu pätolízackých smrťožrútov, ktorý Ťa budú nasledovať aj do samotného pekla, len v ružovej baletnej sukni, ak im to nakážeš."

„Ty to nechápeš? Ja chcem spraviť zo sveta lepšie miesto."

„Lepšie miesto? A ako? Tak, že zabíjaš nevinných ľudí, len preto, lebo si čarodejník dovolil milovať nomága? Veď to je predsa choré! Vieš, že Ťa mám rada a záleží mi na tebe, ale v tomto Ťa podporovať určite nebudem."

Hneď, ako som to povedala, na mňa zostal zarazene pozerať. Ale potom sa na ňom niečo zmenilo, šiel z neho chlad. Lenže ja sa ho nebojím.

„Ako chceš, ja Ťa do toho nebudem nútiť. Si jediný človek, ktorého som kedy miloval, aj Ryana. A viem aj to, že si teraz zbalíte všetky veci a odídete preč. Ale pamätaj, ja Ťa nájdem, aj keď budeš kdekoľvek." prísne sa na mňa pozrel.

„Ty sa mi vyhrážaš?"

Záporne pokrútil hlavou.

„K tebe by som si to nikdy nedovolil."

To bolo posledné, čo som od neho počula. Zbalila som všetky veci a Ryanom za odmiestnila na hrad Bran do Transylvánie, ktorý bol od tej chvíle môj.

hrad Bran, Transylvánia, Rumunsko

„Mama!" počula som radostný výkrik a Zachary sa mi hodil okolo krku.

Keď ma pustil, otočil sa a vystrel ruku smerom k Ryanovi, ktorý sa za mnou schovával.

„Ahoj, som tvoj brat." prehovoril.

Ryan sa usmial a podanie ruky mu opätoval.

„Som Ryan."

„Zachary."

„Domi?" spoznala som Vladimirov hlas.

Šiel ku mne smerom z lesa.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa.

„Nie, všetko je v poriadku. Kde je Severus?"

„V Rokforte. Ty o tom nevieš?"

„Nie. Čo tam robí?"

„Študuje."

„Zase?"

„Rozhodol sa tak sám, asi pred štyrmi či piatimi rokmi. Vraj sa mu niečo snívalo a musel tam ísť."

„To je zvláštne." poznamenala som.

„Ani nie, ale mala by si ísť za ním." povedal mi Zachary.