POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BJ †

Rokfort, Anglicko

22. september 1976

Otvorila som oči a pozrela sa na Doma.

„Čo je?" zvolala som podráždene a posadila sa.

„Kde si bola?" vyštekol na mňa.

„Za Gellertom predsa." odpovedala som kľudne.

„Zbláznila si sa?"

„Prečo by som mala? Aj tak vedel, že žijem. Môžeme celé toho divadlo ukončiť." postavila som sa.

Mávla som rukou a prezliekla sa do pyžama.

„A teraz, ak dovolíš, idem spať." povedala som a zachumlala sa pod paplón.

„Spím vedľa teba." povedal a strčil sa pod paplón ku mne. „Keby Ťa zase napadlo vymýšľať blbosti."

„To hovoríš ty mne?" kopla som ho a zasmiala sa.

„Tvoj veľký braček musí na teba dávať pozor."

„S kým ideš na ples?" zmenila som tému.

„Neviem." ľahol si sa chrbát a založil ruky za hlavu. „Pozvalo ma ich toľko, že si neviem vybrať. Teda, až na moju sestru, tá neviem, na čo čaká."

„To chceš ďalší ples prežiť so mnou?" spýtala som sa.

„A čo je na tom?" pozrel sa na mňa.

„Bože, Dom. Nevšimol si si, že tie decká si medzi sebou šepkajú, že mi dvaja spolu niečo máme. Veď je to nechutné."

„To nemyslíš vážne." prekvapene povedal.

„Ale myslím."

„Chceš pustiť pravdu von?" spýtal sa.

„Neviem. Áno, ale zároveň aj nie." poznamenala som. „Lenže mi dvaja sa na seba vôbec nepodobáme, teda keby som mala čierne vlasy, tak možno áno, ale..."

„Ale čo?"

„Stačí, ak poviete pravdu o tom, že ty a Sev ste bratia, no a nedávno sme sa dozvedeli, že som Vaša sesternica a preto sme sem obaja prestúpili."

„Čiže chceš povedať pravdu klamstvom?" zdvihol na mňa jedno obočie.

„Áno, tak nejako."

„Už sme ozaj ako naši rodičia."

Táto veta zostala visieť vo vzduchu. Viac sme už nič povedali a naraz sme zaspali.

23. September 1976

Ráno som sa zobudila a pozrela sa na hodinky. Pol ôsmej ráno. Otočila som a zistila som, že som sama. Prezliekla som sa a vyšla z izby. Záškodníci ešte spali. Potichu som prešla cez izbu na chodbu. Zišla dolu schodmi a prešla cez obraz Tučnej panej.

„Aká bola noc?" spýtala som sa jej.

„Jedna z mála kľudných." odpovedala mi.

____________________________________________________________

Chodby boli zvláštne prázdne, až dokiaľ som neprišla do Veľkej siene k typickému hrkotu deciek. Sadla som si na svoje miesto a zobrala si hrianku s džemom, samozrejme. Započula som šuchot a do siene vletelo asi päťdesiat sov.

Medzi nimi aj čierny fénix a pristál rovno predo mnou.

„Ahoj." pozdravila som ho a uškrnula sa.

„Už bolo načase." poznamenal.

„O čom to vravíš?" nechápala som.

„Už ma nebavilo bezcieľne lietať po krajinách. Chcel som sa konečne vrátiť domov."

Usmiala som sa a jemne ho objala. Keď som ho pustila, rozdrvila som v ruke kôrku z hrianky a nasypala mu to na tanier. Spokojný sa pustil do jedla. Vedľa neho zosadla čierno čierna sova a obzerala sa.

„Ešte tu nie je." povedala som jej a zvedavo sa na mňa otočila.

„Pri Merlinovej brade, dobrý deň." pozdravila ma prekvapene. „Nemôžem sa dlho zdržať, mohli by ste toto prosím odovzdať mladému Siriusovi Blackovi?"

Natiahla nôžku a ja som si od nej zobrala list.

„Samozrejme." povedala som a ona s poďakovaním odletela s ostatnými sovami preč.

„Ty nejdeš?" pozrela som sa na Lycorisa.

„S mini? Je to banda ubľabotaných báb." povedal.

Musela som sa zasmiať.

„Ale no."

No aj napriek tomu odletel za nimi. Zdvihla som sa a pomaly sa vybrala ku dverám, keď ma zastavil hlas.

„Ty nevieš, že ako zviera môžeš mať iba sovu, mačku alebo ropuchu?" spýtalo sa ma jedno dievča z Bifľomoru.

„Ropuchu?" spýtala sa vedľa mňa Narcissa.

„Aspoň vieme, prečo si tu ty." poznamenala na dievča Bellatrix.

To nás už sledovala celá sieň.

„Hej, tak kto sem potom dotiahol túto sliepku?" poznamenala som a ukázala na Evansovú.

Videla som, ako otvorila ústa. Bella so Sissy sa na tom začali smiať.

„To si trochu prehnala, nemyslíš?" ozval sa niekto odo dverí.

Otočila som sa a pozrela sa na Seva.

„Nezdá sa mi." odpovedala som mu.

„De ce trebuie să acționezi total.... Prečo sa musíš chovať ako totálna..." začal, ale nedokončil.

„Total ce? Spune-o. Totálna čo? Dopovedz to." vyzvala som ho.

Záporne pokrútil hlavou. Celá Veľká sien nás sledovala.

„Haide! Spune-o. A început-o singură. A început să mă urască mai întâi și nici măcar nu mă cunoaște. Când crede că sunt o vacă totală, așa mă comport. No tak! Len to dopovedz. Ona sama s tým začala. Ona ma začala nenávidieť ako prvá a to ma ani nepozná. Keď si o mne myslí, že som totálna krava, tak sa tak budem chovať." povedala som.

„Slovník." upozornil ma Dom, ktorý sa tam objavil.

„Și nu poți trece peste asta și îți place de ea? A nemôžeš to prekusnúť a mať ju rada?" spýtal sa.

„Nemôžem. Vieš, nomágovia vravia, že kto do teba kameňom ty do neho chlebom, ale ja by som to trochu upravila, že skôr takým dvojtýždňovým. Tvrdým a plesnivý." prižmúrila som oči. „Ja ju k životu nepotrebujem."

„Tak potom k nemu nepotrebuješ ani mňa." zvolal.

„Ako chceš teda, ale keď Ti ublíži, tak za mnou nechoď." upozornila som ho.

„Neboj sa, nepôjdem. Určite by som nešiel za takou Vulpes corvum videt matrem suam ako si ty."

Zatajila som dych a pootvorila ústa. Nechcela som veriť vlastným ušiam, čo mi povedal môj vlastný brat.

„Ty hajzel!" zakričal Dom a skočil po Severusovi tak, že až vyleteli von z hradu.

Ale vôbec som to nevnímala. Vo Veľkej sieni bolo hrobové ticho a všetci pozerali len na mňa. Nemali však ani len tušenie, čo mi povedal. Ale podľa výrazu v mojej tvári, si to asi domysleli.

Pozrela som sa Domovými očami. Chytil amok a mlátil Severusa hlava nehlava.

„Už ho toľko nemláť, lebo ho zabiješ." zamrmlala som.

Bella mi rozumela, otočila sa smerom ku dverám a pozrela sa na Doma. Ten sa akurát vstaval zo Seva.

„Ako je možné, že Ťa počul na takú diaľku?" otočila sa naspäť na mňa.

„Jednoducho." pozrela som sa na ňu. „Je to môj brat."