POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AO †

Rokfort, Anglicko

2. september 1976

Pokračoval som až ku schodisku a vyšiel po schodoch na štvrté poschodie. Sám som nevedel, kam vôbec smerujem, keď ma náhle upútali pootvorené dvere. Podišiel som k nim a nazrel dnu.

Bola to veľká tmavá miestnosť a jediné, čo sa tam nachádzalo bol dlhý jedálenský stôl, presne taký, aké sú vo Veľkej sieni. Ale okrem stolu tam bolo aj niečo iné, bola tam ona a prstami po ňom prechádzala.

Zmocnila sa ma nervozita, nasucho som preglgol a vošiel za ňou dnu. Akurát som sa nadychoval, že oznámim svoju prítomnosť, keď ma predbehla.

„Poď sem a povedz mi, prosím ťa, či to vidíš tiež." povedala.

V tom momente ma obliala horúčava a rozbúchalo sa mi srdce. Tuším som sa aj červena, ale prekonal som to a vykročil smerom k nej. Ukazovala na niečo na stole.

Až keď som stál úplne pri nej a snažil sa aspoň trochu ovládať, pozrel som sa, kam ukazovala. Bolo tam niečo vyryté. Boli to nejaké verše. Zohol som sa bližšie k tomu a prečítal nahlas.

„Ona jediná moje srdce má, nevezme ho žiadna iná. Kasandra, ty si slnkom môjho života, nerozdelí nás ani Albusova krutá ruka."

Zdvihol som pohľad a videl som, ako nad tým premýšľa. Pozrel som sa naspäť na stôl a text si znovu prečítal.

„Zaujímavá rýmovačka. Albusova krutá ruka, to akože Dumbledore?" položil som otázku sám sebe.

Nepovedala mi však na to nič.

„Je tu ešte niečo."

Všimol som si, že pod tou básňou bola ešte jedna veta a ukázal na ňu prstom. Postavila sa bližšie ku mne, aby na to lepšie videla. Cítil som, že je mi ešte viac teplo, ako mi bolo predtým. Ale vôbec mi to neprekážalo a veľmi krásne voňala.

„Želec pordi zmaci jepýl za ten sy jatnoe nienevo pnou ne žeim vinš esi jatei. GG 1945." prečítala.

„To bolo po japonsky?" spýtal som sa a zachmúril obočie.

„Nie." povedala rozhodne. „Bude to anagram."

Otočila sa k svojej tašky a chvíľu sa v nej hrabala, až pokiaľ nevytiahla fotoaparát a nevyfotila si to. Mala nejaký moderný fotoaparát, pretože z bočnej strany jej vyšla fotka. Zobrala ju a prezrela si ju.

„Jej, Sirius." ozval sa hlas odo dverí, pri ktorom som sa strhol.

Stála v nich stredne vysoká bruneta so zelenými očami. Ako som si ju prezrel, bolo vidieť, že cez leto dosť pribrala. Bola to Camila Engel, moja bývala. Jedna z nich.

„Camila." zavrčal som, keď som si všimol, ako Ona vybehla z dverí preč.

Super, odišla.

„Ako sa máš?" spýtala sa Camila a vošla do triedy.

„Doteraz mi bolo úplne krásne." povedal som a vybral sa na odchod.

„Počkaj, Sirius." zakričala, keď som vyšiel z dverí von na chodbu.

Zastal som a otočil sa k nej.

„Čo chceš?"

„Ja som sa Ťa len prišla spýtať, či by sme sa nemohli vrátiť k sebe. Vieš, ja Ťa stále milujem." povedala a pristúpila bližšie ku mne.

„Bola to len jedna noc jasné, ale ako tak pozerám, bola to pekná chyba. A navyše, o teba záujem vôbec žiadny nemám, nemal som a ani mať nebudem. Zbohom." otočil som sa jej chrbtom a odišiel preč.