POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AI †

Londýn, Anglicko

16. jún 1959

Zvyšné roky môjho života si pamätám, len ako zastreté mlhou.

Mama skonala chvíľu na to, ako mi dopovedala náš príbeh. Aj keď som si nebola moc istá, či mi vravela pravdu.

Pochovala som ju spolu s otcom druhý deň a to na cintoríne v Godrikovej úžľabine. Tam, kam patríme.

Arthura som poslala dožiť svoj život v pokoji na Rokforte pod mojou ochranou. Ten skonal pol roka po mame. Dala som ho pochovať rovno vedľa nich. Od tej doby išlo všetko dolu vodou.

Nevidela som ani jedného z mojich bratov, dokonca ani svojho syna. Bála som sa toho, že už ich nikdy neuvidím. A však oznam o tom, čo sa stalo, som poslala Severusovi, aby to poslal ďalej.

Toma Riddla som si vzala. Myslela som si, že by mi to pomohlo prekonať smútok zo straty a pohnúť sa ďalej. Začal pracovať pre Borgina a Burkesa. Bála som sa aj o neho, keďže sú to obchodníci s nebezpečnými artefaktmi.

Začal chodiť na všelijaké, on to volal Obchodné cesty. V skratke, chodil otravovať ľudí, ktorý mali veľa čo ponúknuť, aby mu predali ich starožitnosti za úplne smiešnu cenu.

Bývali sme v ošarpanom byte kúsok od Deravého kotlíku, aby to nemal tak ďaleko. Ten byt bol doslova príšerný. Malo to však aj svoju výhodu. Moja upírska telesná stráž bývala v byte oproti, aby bol vždy po ruke.

____________________________________________________________

Hodila som na seba ľahký hnedý kabát a vyšla na chodbu. Podišla som ku dverám oproti mne a zaklopala. Počula som ľahké zasvišťanie vetru a dvere sa otvorili. Stál v nich Arcadie. Trochu sa to upravilo a pridelili mi k sebe jeho, pretože je vekovo rovnako starý ako ja, teda, že obaja vyzeráme na osemnásť.

Ale ako všetci ostatný, aj on rozpráva iba po rumunsky.

„Este cevaîn neregulă? Deje sa niečo?" spýtal sa a ostražito sa rozhliadol po chodbe.

„Trebuie sămerg undeva. Dar eu nu pot ajunge a colo. Potrebujem niekam ísť. Sama sa tam ale nedostanem."

„Desigur.Samozrejme." povedal, zatvoril za sebou dvere a natiahol ku mne ruku.

Dotkla som sa jej a odmiestnili sme sa preč.

hora Olymp, Grécko

Dopadli sme na jemnú zelenú trávu a hrialo nás letné slnko.

„Nu trebuie să vă faceti griji. Nemusíš sa báť." povedala som, keď som zacítila jeho obavu. „Nimeni nu te vede aici. Tu Ťa nik neuvidí."

„Unde suntem? Kde to sme?"

„Muntele Olim. Am locuit odatä aici. Na hore Olymp. Tu som kedysi žila."

„Și ce căutăm aici? A čo tu hľadáme?"

„Unele rămân. Nejaké pozostatky."

Bol to celkom náročný výstup, hora nie je zrovna ľahko prístupná. Teda pre upíra to bolo jednoduché, lenže pre mňa s mojim tehotenským bruchom to bolo trochu ťažšie.

____________________________________________________________

Po štyroch hodinách prehľadávania sme narazili na jaskyňu.

„Astepti aici. Počkaj tu." povedal a vošiel dnu.

O malým moment sa vrátil späť a v rukách niečo niesol.

„Ce este? Čo je to?" spýtala som sa.

„Nu știu. Nu înțeleg limba în care este scris. Netuším. Nerozumiem tomu jazyku, ktorým je to napísané." odpovedal a podal mi to.

Bola to kniha. Veľmi stará kniha. Prešla som po vrchnej obálke a pocítila mocnú, pulzujúcu silu, ktorá z nej vychádzala. Musela som ju otvoriť.

Kniha zavibrovala, vyletela mi z rúk a padla na zem. Otvorila sa asi niekde uprostred a začal z nej vychádzať hlas. Mne celkom povedomí.

„Toto je odkaz pre teba, Ecatherina. Ty, ješ si posledná z vyvolených. Z najmocnejších bytostí sveta, vesmíru a celej známej existencie.

Náš koniec sa blíži. Cítime ho všetci. Ty si sa však zachránila, no bohužiaľ nie navždy. Musíš si pamätať tieto moje slová! Urob zo sveta lepšie miesto, zakiaľ môžeš. Pretože tebou to všetko skončí.

Tvojou smrťou sa skončí éra bohov. S tebou odíde aj ich moc, ale nie všetka, niečo im zostane. Stanú sa z nich obyčajní ľudia alebo ako to volajú ostatný, čarodejníci. To, čo z Vás chceli celý čas urobiť Vaši rodičia.

Vašu moc máte, musíte ju však aj prijať! Musíte dovoliť Vášmu elementu vo Vás žiť. Stať sa Vašou súčasťou. To sa stane len tak, že v pokoji otvoríte svoju myseľ a dovolíte mu do Vás nazrieť. Musíte s ním splynúť.

Poznáte to podľa znamení na zápästiach a pravej strane spodku rebier. Veľa šťastia.

Nech žije naša skvelá vládkyňa."

Dozneli posledné slová.

„Ce naiba a fost asta? Čo to sakra bolo?" povedala som nahlas.

„Ai înțeles asta? Ty si tomu rozumela?" spýtal sa Arcadie.

„Da, nu? Áno, ty nie?"

Záporne pokrútil hlavou.

„Deci trebuie să fi fost, evident, limba zeilor. Tak to musel byť zjavne jazyk bohov." zdvihla som knihu a zatvorila ju. „Să ne ducem? Pôjdeme?"

Natiahla som k nemu ruku a keď sa ma dotkol, ale sa spoločne odmiestnili preč.

Londýn, Anglicko

15. máj 1961

The Times

Nevysvetliteľné zmiznutia stále pokračujú. Stále sa objavujú nové telá obetí únosu či zmiznutia. Polícia je v koncoch.

24. október 1962

Denní prorok

Muklovia sa začínajú báť. K zmiznutým či mŕtvym muklom evidujeme aj čarodejníkov, prevažne z muklovských rodín. Aká katastrofa sa na nás rúti?

6. február 1963

Denný prorok

Minister mágie vyhlasuje, že sa počet zmiznutí či mŕtvych za posledného pol roka znížil takmer na polovicu. Aurory si plnia svoju prácu, vraj sa podarilo chytiť pár čarodejníkov, ktorý sa sami priznávajú k neznámym zmiznutiam a vraždám.

13. apríl 1974

Nočný bes

V našom temnom svete to doslova žije. Černokňažníci sú priam nadšený. Zná sa, že si niekto buduje cestu. Stále viac mŕtvych pribúda hlavne medzi muklami, špinavými humusákmi a zradcami krvi. Konečne prichádza niekto, kto narobím poriadok v odpade našej slušnej spoločnosti. Sláva Smrťožrútom!