POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER CF †

PA: Príbeh prešiel drobnými úpravami krásy, ktoré však nejak neovplyvňujú príbeh.
A ospravedlňujem sa za meškanie, ale mala som velice ťažké obdobie, ale už som späť v novej sile. 

Ďakujeme.

Domi Moony

Rokfort, Anglicko

18. marec 1977

Rina

Hodiny už dávno odbili polnoc, keď som hľadela von okno zo svojej izby a premýšľala. Celý môj život nedával žiadny zmysel. Všetky tie klamstvá, ktoré mi roky matka tlačila do hlavy.

Otočila som sa oknu chrbtom a pohľad mi dopadol na môj stôl so štyrmi asi meter vysokými kopami papierov na vybavenie. Lenže medzi nimi som postrehla ešte niečo.

Podišla som bližšie ku stolu a do rúk zobrala knihu s názvom Súmrak, čo som kedysi dostala od rodičov. Tú knihu som prečítala snáď asi už miliónkrát. Tak isto aj jej ďalšie pokračovania...

Hodila som knihu naspäť na stôl a ponáhľala som sa k polici z knihami, odkiaľ som vytiahla druhý diel. Začala som v ňom listovať, už som bola skoro na konci, keď som našla to, čo som hľadala.

Presne ako som si myslela. Klan upírov nazývajúci sa Volturiouci. Presný opis hlavných troch postáv spolu s poskokmi dokonale súhlasil s tými, s ktorými som sa stretla pred niekoľkými rokmi. Dokonca je ten istý Caius opísaný v knihe, ako ten skutočný.

Je vôbec možné, že tí, s ktorými som sa stretla, nikdy v živote neexistovali?

Prešla som mysle všetkých prítomných v hrade, až som našla tú Caiusovu. Sedel vo svojej pracovni a premýšľal. Nikto z našej rodiny nespal. Teda až na Severusa, ale ten ležal v nemocničnom krídle v bezvedomí.

Vrátila som sa späť ku Caiusovej mysli. Premýšľal nad tým, čo sa im dnes stalo vo Veľkej sieni. Ja viem, že to súviselo so mnou a tým, čo sa stalo na Astronomickej veži. No to som teraz nechcela riešiť. Lovila som v jeho mysli a hľadala to, čo som potrebovala. Nebolo to vôbec ťažké, pretože dnes nad tým premýšľal. Nad svojim životom, než prišiel sem do hradu.

A všetko by to dokonale zapadalo s mojou teóriou, že Volturiouci neexistujú a ani nikdy neexistovali. Lenže teraz musím prísť na to, prečo. Prečo to tak je? A existuje vôbec Caius? Existujeme vôbec mi všetci?

Lenže naši rodičia musia byť mŕtvy! Zrovna tí, ktorý vedia odpovede na moje otázky! A ja sa ich na to ani nemôžem... počkať... alebo môžem?

Po tento výmene názorov sama so sebou som z vrecka nohavíc vytiahla malý čierny kľúčik. Vystrela som ruku s kľúčikom pred seba a počula som, ako zapadol do zámku. Tak som ním otočila a nad mojou rukou sa objavila klúčka.

Stlačila som ju a otvorila neviditeľné dvere, ktoré za sebou skrývali ríšu mŕtvych. Už som sa chystala dnu, keď som sa zastavila. Čo keď sa už odkiaľ nebudem môcť vrátiť?

Lenže moja túžba po poznaní pravdy bola mocnejšia ako strach zo zatratenia, tak som vstúpila dnu a zatvorila za sebou dvere.

Nebolo tam nič. Vyzeralo to, akoby som sa vznášala v nekonečnej miestnosti so šedými stenami. Obzerala som sa dookola. Nebolo tu nič, okrem dverí, ktorými som prišla. Takže to znamená, že sa budem môcť vrátiť?

Nikde nikoho. Takto som si to tu nepredstavovala. Teda, ja som si to nepredstavovala vôbec, keďže som si myslela, že toto tu neexistuje. Lenže ako sa môžem s niekým spojiť?