POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER AU †

Rokfort, Anglicko

11. september 1976

Rina

„Máš to zle." ozvala som sa do mierneho ticha.

„Čože?" Remus sa na mňa zmetene pozrel.

„Že to máš zle. Kúzlo, ktoré premení zviera na čašu je Fera Verto, a nie Vera Ferto."

Pozrel sa do svojej úlohy a zaškrtal to.

„Ďakujem." povedal milo.

„Nie je zač." odpovedala som mu a postavila sa na odchod.

„Počkaj!" zavolal za mnou. „Chcel by som sa ti ospravedlniť za Siriusovo správanie pri jazere."

„Čo už." poznamenala som a odišla preč.

____________________________________________________________

Ako som vychádzala z knižnice, medzi dverami som sa minula s Potterom, Blackom a Pettigrewom.

„Poď do Veľkej siene, Albus má zase niečo na srdci." ozval sa mi v hlave Domov hlas.

„Idem." odpovedala som.

Vošla som do Veľkej siene a zarazila sa rovno medzi dverami.

„Čo to zase má byť?" ozval sa za mnou Black.

Po celej miestnosti bol rozostavané menšie okrúhle stolíky ako počas Vianočného plesu v 1916 roku. Iba učiteľský stôl zostal tak, ako bol.

Hneď pri stolíku pri ňom som uvidela Doma a tak som sa vydala k nemu.

„Čo to tu zase je?" spýtala som sa hneď, ako som si sadla oproti nemu.

„To je na podporu priateľstva medzi fakultami." povedal mi.

Iba som sa začala smiať.

„Kde je Sev?"

„Sedí so svojimi."

Otočila som sa a všimla si ho o pár stolíkov ďalej sedieť medzi Luciusom Malfoyom a Bellou Blackovou.

„Už sa s nimi poznáš?" otočila som sa naspäť na Doma.

Neurčito pokrčil plecami.

„Iba zbežne." zobral si pohár vody a napil sa. „Bellu už som stihol dať dole."

„Hovädo!" zvolala som a začala sa smiať.

Hneď na to si k nám niekto prisadol.

„Nu-mi place deloc. Vôbec ma to tu nebaví." vzdychol si Arcadie.

„Niciunul dintre noi. To nikoho z nás." odpovedal mu Dom.

„Prajem Vám všetkým príjemný dobrý večer." hovoril Albus od rečníckeho pultu.

Už som to nemusela tlmočiť Arcadiemu, naučil sa po anglicky, ale to nikto nevie. Nikto nemusí vedieť, o čom sa rozprávame, preto ďalej pokračujeme v Rumunčine.

„Dúfam, že sa našim hosťom u nás páči, za ten čas, čo sú tu. Dokonca som jedného z Vás žiadosť o prestup na moju školu."

Podozrievavo som sa pozrela na Doma. Iba pokrčil plecami.

„Rozhodli sme sa, Vám doprajeme takú malú rodinnú návštevu. V zajtra ráno sme dorazia Vaši rodinný príslušníci a budú tu s Vami celý týždeň. Je to veľmi výhodné aj pre blížiaci sa metlobaloví zápas. Určite sa bude chcieť každý z Vás pred svojimi rodina predviesť v tom najlepšom svetle, aby boli na Vás hrdý. To je všetko, ďakujem." dohovoril a posadil sa.

S prekvapením som sa otočila na Seva.

„Glumești cu mine? To si snáď robíš srandu!" ozval sa rozrušene Dom.

„Și ce te așteptai, ei nu crede deloc. A čo si čakal, veď on vôbec nepremýšľa." odpovedala som mu.

„Ce ar trebui să facem acum. Čo máme teraz robiť?" spýtal sa Sev, ktorý sa posadil k nám.

„Acesr lucru nu va trece neobservat. Toto neprejde bez povšimnutia." zapojil sa Arcadie.

„Deci trebuie să ne dăm seama cum să o facem. Tak musíme vymyslieť ako na to." povedal Dom.

„Mai tarziu. Až neskôr." povedala som a postavila sa.

„Unde te duci. Kam ideš?" spýtal sa Sev.

„Posilniť sa."

Cítila som, ako sa na mňa niektoré decká v sieni pozerajú. Vyšla som z Veľkej siene a zatvorila za sebou dvere. Chvíľu som počkala, až dokiaľ nevyjdú aj oni traja a odmiestnili sme sa do Rokvillu.

Rokville, Anglicko

„Kančia hlava?" spýtal sa Sev.

„Ako inak." povedala som a všetci traja sme sa vydali na koniec dediny.

____________________________________________________________

Rokfort, Anglicko

Pomalým nenápadným tempom som sa plížila hradom k chrabromilskej veži.

„Pomaranče." povedala som Tučnej pani a ona sa odklopila, aby som mohla vojsť.

V spoločenskej miestnosti bolo ešte celkom dosť ľudí. Snažila som sa tade prejsť, aby si ma nikto nevšimol.

„Pozor na schody." ozval sa mi v hlave Sevov opitý hlas.

Iba som sa uchechtla a čo najopatrnejšie som sa dostala hore. Chvíľku som šla chodbou, až som došla k správnym dverám. Chytila som kľučku a dvere rozrazila. Black, Potter, Lupin a Pettigrew sedeli v kruhu na zemi uprostred miestnosti a niečo robili. Prekvapene sa na všetci pozreli.

„Ani hnúť!" zhúkla som a ukázala na nich prstom.

Hneď na tom som padla čelom na zem a zaspala.