POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BD †

Rokfort, Anglicko

21. september 1976

Sirius

„Vy ste ešte stále tu?" ozval sa odo dverí Petrov rozospatý hlas.

„O čom to vravíš?" nechápal som.

„Stáli ste tu celú noc. Ako ste sem znovu vošli a zahľadeli sa na to okno." tvrdil.

„Hrabe ti?" otočil som sa na neho. „Stojíme tu necelé dve minúty!"

„To nie je pravda!" oponoval mi.

Vybral som sa za ním. Ako som vyšiel z jej izby sa mi zatočila hlava a musel som sa oprieť o Remusovu posteľ. Jemu a Jamesovi sa stalo to isté.

„Čo to znamená?" spýtal sa James, ale jeho otázka zostala visieť vo vzduchu.

„Poďme jesť." povedal Peter a vyšiel z izby.

Šli sme teda za ním.

____________________________________________________________

„Možno to nejako súvisí s tým výhľadom z jej okna." uvažoval Remus.

„Neviem, no je však veľmi divné." povedal James a vošiel do siene. „Aha, stoly sú späť."

Vošiel som hneď za ním a vybrali sa teda sadnúť si na svoje miesta pri fakultnom stole Chrabromilu.

„Ahoj, Evansová!" zvolal James, keď sme prechádzali okolo báb.

Iba na neho škaredo zazrela.

„Ahoj, Remus." pozdravila vznešene Studeová.

„Čau." odzdravil nezaujato.

„No tak, Námesačník, Studeová stále po tebe ide! Nechceš si to rozmyslieť?" rýpal som do neho.

„A nechať Ťa zase vyhrať? Na to môžeš zabudnúť, Tichošlap." vrátil mi a zaškeril sa.

„Skúsil som to." povedal som rezignovanie a naložil si na tanier slaninku s volskými okami.

„Čo máme prvé, Remus?" spýtal sa James, keď sme dojedli.

„Dve hodiny Elixírov." odpovedal.

„Budem hádať." začal som a otočil sa k svojim sesterniciam. „So Slizolinom."

„Áno." vzdychol si Remus.

„Poďme teda, nech si obsadíme miesta vzadu." povedal James a postavil sa.

Ostatný sme sa zdvihli tiež a odišli zo siene.

____________________________________________________________

Prešli ten kúsok a zišli schody do žalárov.

„Nikdy som toto miesto nemal rád." poznamenal som.

„Ani ja." pridal sa ku mne Remus. „Prečo tu vôbec musíme mávať hodiny?"

„Lebo Slizolin." odpovedala mu Evansová spoza nás.

„Ale, Evansová." zaškeril sa James.

„Nechaj si snívať, Potter!" zavrčala a vošla do učebne.

„Ahoj, Lily." spoznal som Srabusov hlas.

„Ahoj, Severus." odzdravila ho.

„Asi sa povraciam." povedal James hneď, ako sme vošli.

Obzrel som sa a videl som Alexa, ako sedel v lavici pred Srabusom a vedľa Srabusa sedela Rina. Pozreli sa s Alexom na seba a uškrnuli sa.

„Hrozne vtipné." povedal Srabus a otočil sa na nich.