POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)

† CHAPTER BU †

hrad Bran, Transylvánia, Rumunsko

24. december 1976

Rina

Ticho. Nič iné ako ticho som nevnímala. Ani šum vetra vonku za hradbami. Nekonečné prázdno medzi múrmi tichého hradu. Caius síce povedal, že mi bude robiť spoločnosť, no odmietla som. Chcem byť sama so sebou. So svojimi myšlienkami na svoje tragické rozhodnutia.

Rokfort, Anglicko

Severus

„Je načase zabudnúť na minulosť a pohnúť sa ďalej?" spýtal som sa neveriacky. „To si jej ozaj úžasnú vec poradiť. Vieš vôbec, čo to s ňou môže spraviť?"

„A to mi vravíš ty?!" vybehol na mňa Lycoris.

„Čo tých chceš akože povedať?" spýtal sa Dom.

„Obom Vám je prednejšie všetko ostatné než Vaša sestra. Kasandra pri každom svojom rozhodnutí najprv myslela na Vás a či to Vám nejako neublíži a čo ste spravili Vy? Všetci sa ste sa na ňu vykašlali." vyčítal nám.

Keď sme ani jeden nič nevraveli, odletel preč. Cítil som sa riadne previnilo a typujem, že Dom tiež.

„Nikdy by ma to ani len nenapadlo." poznamenal Dom.

„Vždy som si myslel, že keď je ona najmocnejšia, tá silná, nič ju nedokáže zlomiť, že všetko dokáže, že je jednoducho úžasná!" vravel som a v očiach ma pálili slzy.

„Ona aj je úžasná!" zvolal Dom. „Len to už nedokáže všetko robiť sama."

Postavil sa a vyšiel z klubovne. Šiel som rovno hneď za ním. Mal to namierené do Veľkej siene za Záškodníkmi.

____________________________________________________________

„Nevideli ste Rinu?" spýtal sa ich, keď k nim došiel.

Ja som zostal stáť trochu ďalej a nenápadne sa obzeral po sieni. Decká sa chystali na prázdniny domov. Boli to posledné raňajky v Rokforte v tomto roku.

„Skoro ráno odišla." odpovedal mu Black.

„Ako vieš?" spýtal sa Potter.

„Bol som hore, keď aj s kufrom prechádzala cez izbu a bez slova odišla preč." vysvetlil.

Dom sa vrátil naspäť ku mne a šli sme si sadnúť k slizolinskému stolu.

„Čo myslíš, kam by mohla ísť?" spýtal sa ma.

Neurčito som pokrčil plecami.

„Kto by kam mal ísť?" spýtal sa vedľa mňa Blackov mladší brat, Regulus.

„Rina." odpovedal mu Dom.

„Domov predsa." povedal, akoby to bola tá najjasnejšia vec na svete.

„Ako domov?" nechápal som.

„Grimmauldovo námestie číslo trinásť, tam býva. Vedľa mňa. Sama to povedala mojim rodičom, keď tu boli." povedal.

Vymenili sme si s Domom pohľady.

„To sa mi nezdá nejak. Že by ona niekomu cudziemu povedala, kde býva." ozval sa mi v hlave jeho hlas.

„Práveže ani mne sa to nezdá, ale mali by sme sa tam ísť pozrieť. Možno tam niečo bude." odpovedal som mu.