† CHAPTER AT †

102 11 0
                                    

Rokfort, Anglicko

11. september 1976

„Toto je myslím tá najlepšia doba, v akej sme mohli skončiť." ozval sa Severus.

Bol jeden z posledných slnečných dní, a tak sme sa rozvaľovali iba v plavkách na deke na kraji Čierneho jazera.

„Prečo si to myslíš?" spýtala som sa.

„To nevidíš?" zapojil sa do toho Dom. „Tieto decká nič neriešia. Starajú sa len sami o seba. Radi sa zabávajú a tie baby."

„Ja som si vždy myslel, že si skôr na chlapcov ako na baby." rýpol si do neho Severus.

Dom na neho iba nenávistne pozrel.

„Nestarajú sa len sami o seba." oponovala som mu.

„Ako to myslíš?" otočil sa na mňa Sev.

„Celý týždeň po mne chodili a vypytovali sa ma na našu hodinu elementov. Bolo to príšerné."

„Bola to chyba." povedal dom a posadil sa.

„Samozrejme, že to bola chyba." povedala som a posadila sa tiež. „A tak som všetkým vymazala pamäť. Už si tú hodinu nikto nepamätá, teda aspoň to, čo sme tam predvádzali my. Teda, to všetko, čo sme o tým elementoch povedali, si pamätajú len tak, že to povedal Albus."

Severus sa rýchlo postavil.

„Čo si urobila?"

„Musela som!" obhajovala som sa.

„Sev, nekrič po nej." zastal sa ma Dom. „Urobila správnu vec. Bola to obrovská chyba, že sme takto všetkým ukázali, čo vieme. Nechať sa takto sprosto vyprovokovať od toho debila!"

Severus si po chvíli ticha naspäť ľahol.

„Máte pravdu."

„A teraz k inej veci." povedal vzrušene Dom.

„A k akej?" spýtala som sa.

„Ten amfiteáter na cintoríne v Paríži."

„Kedy?" spýtala som sa.

„Dvadsiateho štvrtého apríla 1927?" zdvihol jedno obočie. „Potrebuješ to presnejšie ešte na hodiny, či toto ti postačí?"

„Aha, to!" zasmiala som sa. „Ty si vážne myslíš, že by som si niečo také nechala ujsť?"

„Samozrejme, že nie."

Remus

„Tá hodina elementov ale stála pekne za hovno." sťažoval si Sirius.

Kráčali sme zrovna vonku po pozemkoch smerom k nášmu dubu pri jazere.

„Čakal som niečo viac, keďže to učil samotný Dumbledore." povedal James.

„Bola to len prvá hodina." povedal som. „Možno tie ďalšie budú zaujímavejšie."

„Námesačník, to hovoríš len preto, že..." začal James, ale nedokončil.

„Paroháč?" otočil sa na neho Sirius.

James iba tupo civel s otvorenými ústami. Všetci sme sa otočili tam, kam pozeral. Na brehu jazera. Bola tam. Rina a ...

„Ona má plavky!" zvolal zasnene Sirius.

„Nie tak nahlas." bachol som ho. „Ešte nás bude počuť."

„Budú." ozval sa Peter. „Nie je tam sama."

„A s kým tam je?" Jamesovi sa vrátil hlas.

„To je..."

POZASTAVENÉ Inak to nešlo (Pokračovanie Keby Bolo Všetko Inak - HP Fanfiction)Where stories live. Discover now