Slytherin boy||SK

Kapitola 126.

Júl 1996 – Londýn

Po večeri bola zvolaná schôdza Fénixovho rádu.

Siria to ani neprekvapilo.

Práve sedel v kresle na Hastings manore, spoločne s Remom, ktorý si ho zaujímavo prechádzal pohľadom, no nič sa nepýtal, keď prišila správa od Hestie, že Dumbledore zvoláva schôdzu.

Tušil čo sa bude preberať.

Nájdené telo jedno zo smrťožrútov v muklovskom Londýne, ktoré tam za sebou nechal jeho syn. Syn, ktorý spoločne so Sky, Louisom a Vindemiou bol teraz už v Paríži a zrejme si užíval západ slnka na terase ich, jeho, manoru v hlavnom meste Francúzska.

Aj hodiny potom ako sa vrátili do Hastings, tak mal pred očami Woodfieldovo ochablé telo, ktoré teraz zrejme rozožiera mágia. Stále mal pred očami ten Acruxov šialený výraz v tvári. 

Ja mám vlastné mierky spravodlivosti, ozývali sa mu v hlave dookola Acruxové slová.

Syn mu svojou krutosťou pripomínal smrťožrútov samotných, tí boli tiež ochotní urobiť čokoľvek. Jediné svetlo nádeje, ktoré Siriovi nedovoľovalo Acruxa hodiť do jedného vrecia so smrťožrútmi, bol fakt, že on to robil preto, že mu bolo ublížené a chcel iba pomstiť svoju rodinu. 

Nikto sa nedotkne mojej rodiny bez toho aby za to zaplatil, opakoval si ďalšie Acruxové slová.

Mal na to dôvod, nerobil to iba pre šport, snažil sa Sirius presvedčiť samého seba. Nechápal ako jeho syn mohol byť niečoho takého schopný. Takto ublížiť, nepriamo zabiť človek. Myšlienka na to, že jeho syn, jeho vlastná krv, bol vrah sa mu hnusila a on nemal tušenia ako sa bude môcť Acruxovi pozrieť do očí. Hlavne nie potom ako vyrovnane, až spokojne sa tváril, keď sa vrátili naspäť do Hastings.

„Dúfam, že neumrel nikto z našich," zamumlal si Remus popod nos ako obidvaja vystúpili na Nair manore. Sirius sa nemohol donútiť povedať mu čo jeho krstný syn urobil. Nechával to na niekoho iného.

Na manore ich privítala Dora, ktorá ich hnala do obývačky, kde už bolo niekoľko členov Rádu a taktiež skoro celá rodina Weasleyových spoločne s Harryho kamarátkou Hermionou.

„Vieme čo sa stalo?" Pýtal sa Remus Artura Weasleyho.

„Ministerstvo našlo jedného zo smrťožrútov v muklovskom Londýne," povedal Weasley. „Podľa všetkého si ho podali jeho vlastný ľudia."

Sirius si iba prešiel jazykom po perách a posadil sa do najbližšieho kresla.

„Bol to Erick Woodfield," zasyčal Moody ako vošiel do obývačky, jeho drevená noha len klopala o podlahu. Jeho modré oko, ale aj to magické, hneď našlo Siria, ktorý len hľadel do zeme, stále neschopný slova. „Nemal s tým náhodou niečo spoločné tvoj mladý, Black?"

Periférne videl ako Hermiona šokované otvorila ústa. „Acrux?"

Moody si odfrkol. „Verejne ho vyhlásil za zodpovedného za smrť Polluxa Blacka a pár dni na to ho nájdu v takomto stave v Londýne? V muklovskom Londýne?"

„U Merilina Moody," zasyčala Molly. „Je to iba chlapec, myslíš si, žeby bol schopný takto niekoho zmrzačiť?"

Áno, odpovedal jej Sirius v duchu.

„Naposledy zrovnal sedem smrťožrútov, jeden z nich je hospitalizovaný u Munga a liečitelia ho stále nevedia dať do kopy," syčal teraz Divooký. „Drayce vravel, že smrť by bola milosrdnejšia než to čo urobil Macnairovi!"