Cold shadow ✅

Nočné mory

(Lars)

Clio býva v takom tehlovom dome so sivou strechou. Dom vyzerá celkom moderne. Čo sa týka jeho veľkosti, tak si pokojne viem predstaviť, že v ňom majú dve kúpeľne a viacero spální. Začujem kroky. Je to to dievča z fotky. Má sklonenú hlavu, cez plece prevesenú školskú tašku a odetá je celá čiernom. Je chudá a stredne vysoká. Nemá na sebe mejkap, zdá sa, že je to typ človeka, ktorý kašle na celé líčenie sa vôbec. Kým nájde v taške kľúče od domu, zisťujem, že za ten čas by som pokojne spravil stovku klikov. Bože dobrý.. veď to dievča je ako spomalený film!

,,Ja už musím ísť. Veľa šťastia, Šmolko," Raul ma potľapká po pleci s mierne ponadvihnutým obočím.

Sledujem Clio Jonesovú ako vkráča dnu do domu, vyzuje si topánky, zhodí tašku na botník (z ktorého tá taška následne spadne s rachotom na zem) a vyzlečie si bundu. Nič neobvyklé. Vtedy ma však prekvapí, keď sa začne okolo seba obzerať a pohľadom sa zastaví na mieste, kde stojím ja. Zamračí sa.

Ona...ona ma vidí? Nestávalo sa mi to často, aby sa obyčajní ľudia pozerali priamo na mňa, nie cezo mňa. A ak aj, tak zvyčajne len čistou náhodou, a toto ako náhoda nevyzerala.

,,Ahoj," poviem s hrčou v krku, no vtedy sa postaví zo zeme a rozhodne sa ísť do svojej izby. ,,Vidíš ma?"

Neodpovedá. Len mykne plecom. Tak asi nie. Alebo áno? Som na vážkach. Možno je len trochu citlivejšia a niečo sa jej zazdalo. Tak nič. Odkvecne na posteľ a začne čosi vyťukávať do mobilu.

,,Áá. Vidím, že poslali náhradu za starkého. Musím uznať, že sa mi zmena páči. S Clio to začínalo byť nudné a nezáživné. Ako, sme kamošky, ale so starkým už bola nuda. Ty si sexi. A modré vlasy? Ty budeš zábavný týpek, nemám pravdu?" ozve sa za mnou hlas, za ktorým sa strhnem. Je to moja nepriateľka. Ako to viem z jediného pohľadu? Nuž, je to nočná mora, táto ženská. Má dlhé rovné hnedé vlasy a do tmavých očí orámovaných čiernou linkou jej padá ofina. Má plné pery a čistú pleť.
Pekná. Ale skazená. Je totižto Tenebrisčanka.
A tie sú zákerné, zlé a podlé.

,,Vy ste z nej spravili toto. To životom znudené stvorenie."

,,Vieš, že musíme z niečoho žiť. Potrebujeme ich energiu. Naviac, nemôžeme za to, že je to taká citlivka. I keď tak nevyzerá, veďže? Možno osoba, ktorá vyzerá ako maximálny flegmatik, vo vnútri najviac kričí. Kričí, smeje sa, plače, sníva, cíti. Má v sebe najviac myšlienok, citov a predstáv... Mimochodom, ja som Eris. Rodičia boli istý čas posadnutí gréckou mytológiou, takže ma pomenovali po -"

,,Nyxinej dcére, bohyni sváru. Gratulujem," zasiahnem do jej zdĺhavého prejavu, nakoľko by mi tu vykecávala asi až do noci. A potom, kedy by bola Clio najprístupnejšia a najchutnejšia, by z nej vysávala pozitívnu energiu zo snov a zanechala tam po sebe skazu.

,,Óó. Práve si ma ohúril. Vlastne to už predtým, keď som ťa tu prvýkrát uvidela. Myslím, že spolu budeme dobre vychádzať, čo povieš?"

,,Tak to určite," odvrknem jej.

,,Snažím sa byť priateľská. V skutočnosti som jedno milé, pekné žieňa a môžeme spolu vychádzať veľmi dobre a byť kamoši, alebo možno aj niečo viac, ale pod jednou podmienkou, a to, že necháš ma kŕmiť sa z Clio. Ozaj, ešte si mi nepovedal svoje meno."

,,Obávam sa, že nebudeme kamaráti. Je mi jedno, na čo si bola zvyknutá pri Alfonzovi, ja ti to nedovolím. A ja som Lars. Lars Tempest."

,,Alfonzovi som ponúkala určité služby. Hádaj aké. No povedz, odolal by si?" začne sa okolo mňa obšmientať chôdzou šelmy a s diabolským úsmevom na tvári.

,,Hocikedy."

Nie som si tým ale tak úplne istý. Eris je fakt sexi. A vie to o sebe. Uškrnie sa a sadne si na posteľ vedľa Clio. Trhnem sebou, pripravený zasiahnuť, ak by sa jej chystala uškodiť. Clio vstane z postele a odíde z izby.

,,No, ak nechceš byť kamarátom so mnou a mojimi kamarátmi, tak potom ti nebude vadiť, keď ťa večer zmasakrujú?"

,,Nie som Alfonzo."

,,Ale isteže nie," vysmeje ma škodoradostne. ,,Pred chvíločkou si bol ešte len v luxskej školičke a teraz si z nej vyšiel s nádejou, že zmeníš svet k lepšiemu. Nevieš, ešte nič o tom, ako to tu chodí. Uvidíme sa večer. Rozmyslela by som si túto ponuku."

,,Nič sa tým nezmení."

Eris sa iba usmeje a odíde.

Clio si zobrala z chladničky jogurt a teraz doň namáča rožok. Pri jedení sa díva prázdnym až nečitateľným pohľadom cez okno. Chcel by som sa jej prihovoriť, ale nemôžem. Alebo aj môžem, ale nepočula by ma. A očividne ma ani nevidí, ako som si spočiatku myslel. Skúmam každý jej pohyb - a každý jej pohyb ma zraňuje a vyvoláva vo mne novú mieru ľútosti.

Po dlhej chvíli Clio vstane od stola s prázdnym kelímkom od jogurtu a lyžičkou. Spustí prúd vody. Umýva aj kelímok. Možno ho na niečo ešte potrebuje. Ja neviem, na farbičky? Vtedy však stúpi na pedál od koša a vyhodí ho preč, nechtiac však aj s lyžicou. Vyberie ju odtiaľ, značne znechutená, zanadáva a opäť spustí bohatý prúd vody. Zaujímali by ma účty Jonesovcov za vodu. Lyžičku vloží do zásuvky kuchynskej linky, a ako inak, lyžica skončí pri príborových nožíkoch. Každý jeden z jej pohybov hovorí: som troska, ktorú nebaví žiť.