Cold shadow ✅

Odchod

(Clio)

Možno sa niektorí ľudia radi hádajú, no ja nie. A ako dni plynú, príde mi čoraz vyčerpávajúce sa neustále s Dantem dohadovať a pokúšať sa navzájom zabiť. Všetky tie boje...Nič z toho nemám, okrem dobrého pocitu z toho, že niekoho chránim, zmixovaného s únavou. Tieto dni vyhráva nado mnou práve to druhé, a ja mám pocit, že moja myseľ je tak preplnená sračkami, že čoskoro vybuchne.

Dante je sexi a klamala by som, keby som tvrdila, že sa mi nepáči. Zisťujem, že až priveľmi ma priťahujú zlí chalani, za čo sa v hĺbke duše neznášam, a nad čím sa veľmi, ale faktže veľmi, zamýšľam. Prečo nás priťahujú "zlé vplyvy"? Prečo som Larsa priťahovala ja a prečo priťahuje mňa Dante? Je to kvôli tomu, ako sme boli vychovávaní? Majú na mňa taký veľký vplyv knihy, ktoré čítam, a filmy, ktoré sledujem, až mi vytvárajú mylné predstavy o tom, že by sme spolu mohli niekedy dobre vychádzať? Je to preto, lebo mám skutočne tak nízke sebavedomie, až mám pocit, že práve Danteho zaobchádzanie so mnou si zaslúžim viac, než som si zaslúžila to Larsovo? Tak prečo?

,,Serus, Clariss!"

,,Clio," opravím Shearah. ,,Poznáme sa už vyše troch rokov, mohla by si si to pamätať."

,,To áno, sorry, Clio. Vieš, že mám prehúlenú pamäť na mená."

,,Hej. Prečo s tým húlením vlastne nesekneš?"

,,Pretože milujem dúhu!"

,,Super. Argumentácia za sto bodov," zamrmlem si popod nos. Myslím na to, že v Luxe ma už vlastne okrem tohoto cvoka a Yasua nič také poriadne nedrží. A vlastne si uvedomím, že nech je Shearah akákoľvek, nech je zhúlená a nech pravidelne zabúda moje meno, mám ju rada. Vnáša do môjho života humor a vtipné situácie, a to si vážim najmä v časoch, kedy sa cítim skleslo.

,,Shearah? Mohla by si pre mňa spraviť láskavosť?"

,,Akú, zlatko?"

,,Chcela by som ísť dnes večer za mamou."

,,A odo mňa chceš?"

,,Aby si ostala s Dantem a strážila pred nim Marcusa a jeho rodinu."

,,Dobre."

,,Ďakujem."

Keď večer odchádzam z domu, nechám všetko pripravené na odchod. Nechám Yasuovi a Shearah v dverách zastrčený list na rozlúčku a pobalím si kufor s oblečením a knižkami. Viem, že sa mi nemusí podariť zhmotniť sa, no verím v to, že áno. Chcem v to veriť. A chcem to dokázať.

A dokážem to. Skutočne to dokážem.

Ucítim, ako sa moje topánky dotknú zeme, a tiež akúsi malátnosť, pri ktorej uchopím pevnejšie rúčku kufra s kolieskami. Zakrúti sa mi hlava a posledný obraz, ktorý si pamätám predtým, než sa zosuniem k zemi v spálni mojej mamy, sú dve tmavé klbká stočené vedľa seba na posteli.

(Pani Jonesová)

Pokojný spánok v relatívnom tichu naruší ostrá rana pre uši. Strhnem sa zo spánku, narozdiel od Bennyho, ktorého by zdá sa, že neprebudil ani výbuch sopky. Zažnem svetlo, a keď sa mi pohľad naskytne na osobu ležiacu pri posteli, v ruke zvierajúcu rúčku od kufra, ktorý leží pri nej, zhíknem. Je to ona? Je to skutočne ona! Odkiaľ sa tu vzala? A prečo je v bezvedomí?

,,Môj ty Bože! Clio? Clio!" nakloním sa ku nej a zatrasiem ňou, no ona leží na zemi ako bábika. Ale dýcha. Môj jediný dôvod k tomu, byť pokojnejšia, spočíva v tom, že moja dcéra dýcha.

,,Benny! Benny, vstávaj!"

Nakoľko mi to v takejto krízovej situácii veľmi nemyslí, zíde sa každý mozog navyše. Benny sa pretočí na druhý bok so zabručaním, a je jasné, že tak skoro ešte nemieni vstať.

Poobzerám sa okolo seba a rozhodnem sa ísť do kúpelne po vonný olej alebo niečo, čím by som mohla Clio prebrať.
Vyzerá staršie, i keď nepopierateľne lepšie, než si ju pamätám. Viac ženskejšie. Bodaj by aj nie! Štyri roky sú dlhá doba. Za ten čas sme sa stihli s Bennym už aj zasnúbiť. Zobrať ešte nie, nakoľko sme stále čakali na chvíľu, kedy sa Clio vráti domov, alebo minimálne dá vedieť, kde sa presne nachádza. A tá chvíľa práve nastala.

Clio sa dlho nepreberá, ale napokon sa mi komečne podarí ju vzkriesiť.

,,Čo - čo sa stalo?" spýta sa zmätene. ,,Mami!" vrhne sa mi do náručia a ja nevychádzam z údivu. Clio sa veľmi neobjíma, vlastne takmer vôbec. Rozplače sa ako toľkokrát, keď bola malé dieťa.

,,Pšššt. Si doma. Už je dobre. Ako...Odkiaľ si sem vlastne prišla? A...Je toho veľa, čo mi musíš vysvetliť. Nechala si školu, rodinu a všetko len tak! A ako vysvetlenie si nechala zdrap papiera! A prečo si odpadla? Bolo ti zle? Cítiš sa zle?"

,,Nie, mami. Už je mi fajn. Cítim sa fajn. A je to veľmi dlhý a neuveriteľný príbeh," začne mi vysvetľovať všetko od začiatku, od chvíle, kedy stretla Larsa až po súčasnosť. Všetko to znie nereálne, ako výplod jej dobrej fantázie.

,,Čo to s tebou ten Lars spravil? Veď je z teba blázon! Tenebrisčania? Luxčania? Vždy si mala bujnú fantáziu, Clio, ale toto je už prehnané! Povedz mi, berieš drogy?"

,,Nie! Nie, mami, skutočne nie! Hovorím ti pravdu!"

,,Žiadne tvory ako strážcovia snov neexistujú!"

,,Existujú! A ja som jednou z nich. Rovnako, ako bol môj otec a ako je môj brat."

,,Ty nemáš-"

,,Mám! Volá sa Yasuo! A je to strážca snov!"

,,Clio-"

,,Hovorím pravdu!"

,,Clio-"

Benny sa konečne prebudí. ,,Čo sa to tu deje?" spýta sa ospalým tónom hlasu. ,,Ah...Ahoj, Clio."

,,Nazdar."

,,To, čo si urobila, bolo maximálne nezodpovedné! Ušla si z domu a nechala len tak školu! Nemáš školu, môžeš si vieš čo! Vieš, kam ťa zoberú do zamestnania! A...Ako si to mohla spraviť?"

,,Pre niekoho, na ktorom mi záležalo! Práve preto! A práve ty by si to mala chápať! Žiješ s Kanaďanom, ktorý by ti mohol byť synom!"

Začne ma svrbieť ruka, no viem, že má Clio pravdu, tak ju na ňu nevztiahnem. Vlastne nech bola Clio hocijaká, takmer nikdy som ju nebila, možno ešte keď bola veľmi malá, tak dostala pár výchovných po zadku, inak nie. Pozriem sa na Bennyho, hľadajúc u neho pomoc, no tá neprichádza. Akokeby si myslel: no čo, nie je to moja dcéra, ty ju rieš.

,,Myslím, že ráno je múdrejšie večera," poviem napokon.

Ahojte :-)

Clio sa vrátila do ľudského sveta a môžem povedať (resp. napísať), že už konečne mám naplánované do konca, ako sa jej život bude ďalej rozvíjať, rovnako ako aj Larsov, a snáď sa Vám bude páčiť, čo som vymyslela, nejdem Vám dávať spoilery, nakoľko som za to bola už niekoľkokrát zdžubaná :-D

Pekný zvyšok dňa, pokúsim sa o to, aby som ďalšiu časť publikovala as soon as possible :-)