Cold shadow ✅

Koho klamem?

(Clio)

,,My...Myslím...Že mi to domyslelo," zajakám sa a mám pocit, akokeby na mňa prichádzali nejaké infarktové stavy. Dante sa usmeje.

,,Hej. Aj mne."

A potom už neexistuje nič, žiadne zábrany, žiadne nie. Len čosi divoké, nespútané a vášnivé. Dve telá spojené v jedno, moje telo zvíjajúce sa pod tým jeho ohromným, svalnatým, ktorým ma prikryje pred celým svetom. Niečo, čo sa mi páči, čo spôsobuje pocity, aké som ešte nikdy v živote necítila, no zároveň to bolí. Bolí to to až tak, že mi z očí vyhŕknu slzy. Bum! Je to akokeby každučká častica vo mne sa chystala explodovať. Bum! Srdce mi bije divoko, nespútane, akoby Dante bol šamanom a ja jeho bubnom. Bum! Zabáram nechty hlbšie do jeho kože a potichu stonám. Prečo som sa tomuto tak dlho vyhýbala?

Dante bol jednoducho pokušením, ktorému som nedokázala odolať. A hoci to nemuselo byť správne rozhodnutie, vyspať sa s ním, keby som mala možnosť pretočiť čas a rozhodnúť sa znovu, tak by som to urobila opäť. A niekoľkokrát za sebou, aby som zažila presne to isté, čo teraz.

Vyslobodenie. Úplné uvoľnenie po toľkých dňoch útrap ohľadom toho, či ma Dante chce alebo nie. A možno mu ide len o jedno - o sex. No nedbám na to, pretože aj keď to je preňho len jednorazová záležitosť, tak ten sex s ním stojí za to. Dante má, zdá sa, dosť podobný názor, pretože si to túži zopakovať niekoľkokrát za sebou, pričom skúša nové veci, nové bláznovstvá. Mám pocit, že skúmanie môjho tela ho nie a nie omrzieť, a to mi dodáva pocit sebavedomia.

,,Fuuu," povie zadýchane.

,,Hm?"

,,To teda bola jazda."

Usmejem sa a hlavu si položím na jeho hruď. Privriem oči, kým on, stále mierne mimo a užasnuto, mi vtisne bozk do vlasov. Nikdy by som si nebola pomyslela, že svoj prvý sex v živote zažijem s Tenebrisčanom. Ale stalo sa a ja som s tým bola úplne OK. Otvorím oči a zisťujem, že Dante tie svoje zatvoril, akokeby sa chystal spať.

,,Sladké sny."

,,Luxčanka, čo praje Tenebrisčanovi dobré sny. To tu pravdepodobne ešte nebolo."

,,Som iná."

,,Úplne."

(Lars)

V živote prídu dni, kedy si uvedomíš, že otočiť stránku je jedným z najlepších pocitov na svete, pretože zistíš, že v knihe života je toho omnoho viac, než stránka, na ktorej si práve uviazol. Napriek sklamaniu s Clio som sa rozhodol tú stránku pretočiť na inú, i keď som z nej bol v riti a dookola po nej putoval očami, aby som si zrekapituloval, čo sa to vlastne s nami stalo. Rozhodol som sa posunúť vo svojom živote ďalej.

,,Havana, ooh na-na
Half of my heart is in Havana, ooh-na-na..."

Práve hrali pesničku, ktorá spôsobila, že som sa vzdal pitia Martini ako...Modrovlasý James Bond ma tá barmanka nazvala? a presunul sa na tanečný parket. Zbožňoval som takéto rytmy piesní. Zneli tak letne, tak chytľavo...

Ľudia okolo mňa sa bavili a bavil som sa aj ja. Trvalo to však iba do chvíle, kedy som v dave ľudí nezazrel Yasua, ktorý ma pozorne sledoval, a akoby očakával, že sa k nemu vyberiem a prehodím s ním zopár slov. Nuž čo. Dotancujem a rozhodnem sa mu to splniť.

Yasuo Caligari má na sebe oblek, ako vlastne väčšinu času, čo ho vídam. Z tváre mu neschádza vážnosť typická pre jeho rodinu a autorita z neho vyžaruje od hlavy až po päty. Napriek tomu si s ním od čias, čo som chodil s Clio, tykám, a nemám z neho vôbec žiadny strach.