Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
Sen sa rozvíri ako voda, do ktorej bol hodený kameň, a nasleduje úplne iná dráma. Tentokrát som na tej istej pláži s Larsom, a opäť ho žiadam o to, aby mi dal šancu. Ibaže Lars vyzerá odmietavo a už o mňa nejaví záujem.
,,Takto to nefunguje, Clio. Svoju šancu si už premrhala."
,,Prosím, Lars."
,,Nie. Prepáč. Už nie. Dal som ti viacero šancí, a ty si ma zakaždým poslala k vode. Nemôžeš po tom všetkom jednoducho prísť za mnou vtedy, keď ťa ten tvoj Tenebrisčan odmietne, a očakávať odo mňa, že ja, Lars Tempest, ťa zakaždým prijmem s otvorenou náručou. Tak to jednoducho nejde."
Odchádzam. Viem, kedy som porazená. Dostávam sa do Francúzska, v ktorom práve prší. Neprekáža mi, že nad sebou nemám dáždnik. Jednoducho si k sebe viac pritisnem tmavú bundu, a pomalým, skleslým krokom idem k sebe domov. Na chvíľu dokonca zastanem a nadvihnem zrak k nebu. Premýšľam, či plače len nebo alebo plačem aj ja. Napokon dospejem k názoru, že plačeme obaja.
V mojom bytíku pri ďalšom obraze ležím s horúčkami a v depresiách na posteli, trasiem sa od zimy a plačem. Na zmiernenie tohoto stavu a mojej celkovej bolesti súvisiacej s mizerným duševným stavom, mám svojho psíka, môjho Amieho. Obstarať si ho bola asi tá najrozumnejšia vec, ktorú som vo svojom mizernom živote urobila.
Pohládzam Amieho po huňatom kožúšku a postupne sa dávam dohromady, i keď sa opäť dostávam k svojmu typickému, stereotypnému, zatrpknutému životu. Nemusím sa síce trápiť kadejakými ľúbostnými sračkami, ale na druhej strane je tu ten pocit samoty a prázdnoty.
,,Našla som jednu úžasnú zoznamku," mama sa vrúti do môjho bytu a vyťahuje z kabelky tablet.
,,Internetové zoznamky sú pre zúfalcov," poviem namosúrene. Mama sa na mňa pozrie ako na niekoho, kto povedal totálnu kravinu.
,,Ale ty si zúfalá," oznámi mi.
,,Ale no tak, nebuď taká vážna! Bude to zábava a je dosť možné, že si tam niekoho nájdeš. Samozrejme, za predpokladu, že keď dôjde k randeniu, tak nebudeš nosiť ten smutný, vážny alebo namosúrený výraz."
A ja ju vyháňam z bytu. Surovo ju pošlem preč a zatresknem za ňou dvere. Ba čo viac, začnem k nim v nervovom záchvate odťahovať komodu a barikádovať sa. A viete čo? NOSÍM ten namosúrený výraz!
,,Seriem to! Seriem na chlapov!" kopnem do komody. Pozriem sa na Amieho, ktorý sa mi motá pri nohách, a v tom momente znežniem. ,,Mám teba. To mi nateraz postačí."
Prebúdzam sa na akejsi pohovke. Neďaleko mňa sedí postaršia pani, v rukách zvierajúca pero a zošit, do ktorého si starostlivo píše poznámky. And here we go again, pomyslím si. Ani neviem, koľko takýchto posedení som už v živote vďaka svojej vraj prehnane bujnej fantázii a iným veciam absolvovala. Táto teta vyzerá, akoby odo mňa očakávala nejakú odpoveď, ibaže ja vôbec nemám poňatia, čo jej mám povedať. Keď už sa na mňa pozerá príliš dlho, tak to nevydržím, a spýtam sa, aká bola otázka.
,,Odkedy vídate duchov?"
,,Oni nie sú duchovia! Koľkokrát vám to mám povedať? Sú to strážcovia snov! Luxčania! A potom sú tam Tenebrisčania. To sú tí zlí!"
,,Aha. A odkedy tie stvorenia vídate?"
Vec, ktorú som najviac neznášala na cvokároch. Vždy sa snažili pôsobiť chápavo a empaticky, a popritom často vedeli úplné hovno o tom, čo človek prežíva, a čím si prechádza. Nie vždy to chápali.
,,Od detstva som ich vídala ako tiene. Tiene, ktoré so sebou prinášali chlad a čosi tajomné. Ale potom som zistila, že som Luxčanka, dostala sa do Luxu, a odvtedy ich už vidím celých."
,,Lux, to je tá vymyslená krajina tých, čo prinášajú ľuďom pekné sny?"
,,ONA NIE JE VYMYSLENÁ!"
,,Brali ste alebo beriete omamné látky?"
,,Nie! Ja nie som narkomanka!"
,,Dobre, tak ma teraz pozorne počúvajte, poviem vám, čo je vašim problémom, a nebudem vám to opakovať ako papagáj. Ste populárna autorka kníh pre deti a mládež. Milujete knihy a milujete to, čo robíte. Ste tým úplne posadnutá, ak denne nenapíšete aspoň tisíc slov, tak to považujete za zlyhanie. Zhodou okolností žáner, ktorému sa venujete asi najviac, je fantasy. Vždy ste mali dobrú fantáziu a boli ste citlivou osobou. V snahe o to, aby boli vaše príbehy čo najlepšie, sa snažíte čo najviac ponoriť do deja a do postáv, ba čo viac, snažíte sa uveriť všetkým tým fantasy veciam, o ktorých píšete, aby ste si zjednodušili prácu. Skutočne tomu, tým veciam, uveríte."
,,To tak vôbec nie je!"
,,Tak ako to je?"
,,Je to tak, že vám hovorím pravdu, a vy mi nechcete uveriť! Nie sú to len výmysly! Je v tom pravda!"
,,Prepáčte, ale nemôžem veriť tomu, že nejakí Luxčania alebo Tenebrisčania mi chránia sny, a vy ste boli na nejakej inej planéte, v inom svete, a tiež ste jednou z nich."
,,A prečo nie?"
,,Pretože to znie úplne absurdne."
Povzdychnem si.
,,Necítite sa byť v poslednom čase pod veľkým stresom?"
,,Vyzerám byť podľa vás pod stresom?" odpoviem na otázku otázkou, no tónom môjho hlasu vyjadrujem jasný nesúhlas.
,,Úprimne, áno. Zdá sa mi, že vyzeráte byť pod veľmi veľkým stresom. A trpíte depresiami. Možno by ste si mali dať na istý čas oddych od vašej práce a vyraziť si niekam do prírody. Načerpať nové sily."
,,Až na to, že ja sa byť pod stresom necítim. A poviem vám, čo si o vás myslím. Ste len jedna z mnohých cvokárov, ktorí aj napriek tomu, že im človek povie pravdu, svojim pacientom neverí, pretože veď inak by neboli u cvokára, nie? A keďže si potrebujete dokázať, že ste tu tá normálna, že ste múdra, nad vecou, a že tí pacienti sú skutočnými bláznami, tak na nich našijete to, že berú drogy alebo sú pod stresom! Alebo majú depresie, ale depresie aj mám, a viete prečo? Pretože už ma nebaví ľuďom vysvetľovať, že som iná, a že existujú aj iné svety než ten, v ktorom žijú!"
,,Predpíšem vám-"
,,Čo?? Ďalšiu dávku tabletiek?"
,,Áno. A výlet do blázinca."
,,Dobre, tak som pod stresom."
,,Hovoríte to preto, lebo nechcete ísť do blázinca?"
,,Hovorím to preto, lebo ešte stále mám zdravý rozum."
,,Ja si to nemyslím."
,,A mňa prestalo zaujímať, čo si myslíte. Dovidenia. Pardon. Do nevidenia," vytvorím si pred jej zrakom portál do Luxu a odchádzam.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Another part of the dream :-) I keď...Tentokrát trochu depresívnejšia...Ešte príde jedna časť sna, s názvom Alternatívy 3, a potom sa niečo stane :-) Uvidíte, čo :-)
