Cold shadow ✅

Vedieť, čo on nie

(Clio)

Neexistoval nikto, kto by ma v tom sne zastavil a povedal mi, že to nemám robiť. Možno som od seba mnohých ľudí odohnala a nebola k nim milá, ale aj tak, boli tu nejaké osoby, ktoré si vôbec nevšimli, že so mnou niečo nie je v poriadku. A to bolo na tom celom to smutné.

Možno žijeme v dobe, kedy sú ľudia omnoho tolerantnejší voči sexuálnej orientácii, než v minulosti, kedy sú ľudia tolerantnejší voči náboženstvám a podobne, no zároveň žijeme v dobe, kedy sa ľudia viac ignorujú. Prechádzame okolo seba, vrážame do seba, no nikto z tých, do ktorých som vrazila, si nevšimol, že mám dosť tých nárazov, že už ma nič nebaví, že už viac nevládzem kráčať. A bolo to dosť smutné.

Nasledujú šťastné zábery na to, ako som vydala ďalší bestseller, potom na mňa chichotajúcu sa na niečom, čo mi povedal Dante, a...Vyzeráme tam veľmi zamilovane a šťastne, ďalej Larsa, ako kráča ruka v ruke s neznámou ženou a pred sebou tlačia kočík s bábätkom, Shearah hrajúcu karty s nejakým neznámym dievčaťom, mňa tackajúcu sa na ulici s fľašou vína...Je neskutočne veľa alternatív, ako prežiť svoj život.

V jednej verzii som sa dokonca zo sklamania v láske dostala, ale zatrpkla som a neskôr sa dostala do mafie, kde som sa postupne vypracovala na najvyššie pozície. Muži sa ma báli alebo po mne túžili a ženy na mňa žiarlili alebo sa ma tiež báli. V prípade lesbičiek možno po mne aj túžili. V tej verzii sna som bola...Skrátka som to úplne nebola ja. Vôbec sa to na mňa nepodobalo.

,,Dámy a páni, dovoľte mi predstaviť vám nášho dnešného hosťa! Je to talentovaná spisovateľka, scenáristka a režisérka Clio Jonesová!"

Ozve sa hlasný potlesk. Zo zákulisia vybehnem priamo do svetiel reflektorov, na tvári mi žiari širokánsky úsmev, rukami mávam ľuďom na pozdrav a posielam im vzdušné bozky.
Moderátor z úst vypúšťa komplimenty a jeden vtip za druhým, až si pomyslím, že sa toľko hlúpostí určite drvil naspamäť, pretože neexistuje, že by vedel za sebou povedať až toľko silených vtipov, a položí mi pár otázok, na ktoré mu odpovedám, snažiac sa tiež byť maximálne vtipná a priateľská.
Potom moderátor privíta druhého špeciálneho hosťa, tuším som ho už v nejakých novinách videla, ibaže si vôbec nepamätám na jeho meno. Viem len, že to je nejaký herec. Až na záver celého toho divadla, celej tej šou, všetko stmavne a ja opäť čelím Dantemu. Na tvárach máme vážny, miestami až dramatický výraz.

,,Nie je nám súdené byť spolu," poviem.

A potom...Obraz zmizne a ja sa rozprávam s niekým, s kým by som najmenej čakala, že sa budem rozprávať - s Eris.

,,Vieš, že to je dopomáhanie k samovražde?" opýta sa ma.

,,Možnože to prežijem. Som predsa polostrážkyňa."

,,Pochádzaš z Luxu. Každý Luxčan, ktorý sa chcel dostať portálom do Tenebrisu, zdochol. Alebo skôr...Zmizol? Proste prestal existovať."

,,Jediné, čo od teba chcem je, aby si vytvorila jeden jediný portál," nalieham v tom sne na ňu.

,,A zabila ťa."

,,Akoby si z toho mala mať nečisté svedomie. Okrem toho, žiadam ťa o to."

,,Sprostá si?"

Napriek tomu, že sa ma tá urážka dotkne, ostávam úplne pokojná. Obraz sa zahmlí a ja stojím pred portálom, pričom mi v mysli znie jediná myšlienka: "Ak nám je súdené byť spolu, tak spolu budeme. A ak to neprežijem, tak aspoň môj majetok pôjde na charitatívne účely, vydala som niekoľko kníh, v ktorých pobádam ľudí, aby neboli takými pesimistickými, slabými gebuzinami, ako som ja, o môjho najlepšieho a najobľúbenejšieho kamaráta Amieho bude dobre postarané, spoznala som, čo je to láska, neumriem ako stará panna s niekoľkými mačkami, a veď aj tak by som raz umrela."

Tri...Dva...Jedna...Ak nám je súdené byť spolu, tak spolu budeme.

Prudko sa posadím na posteli. Bolelo to. Bolel ma celý človek...To bol teda hlúpy sen...Hotová nočná mora.

,,Možno mám nočné mory...Lebo spím s nočnými morami. Lebo s nimi zaspávam," poviem si pošepky.
Áno, viem, fakt hlboká filozofia krátko po prebudení. Nad svojimi myšlienkami sa uchechtnem.

Prezerám si izbu, ktorú veľmi dobre poznám, a keď uvidím Amieho, ako sa snaží vyskočiť na posteľ, tak sa opäť usmejem. Zdá sa, že jeho ale nezaujíma jeho panička v čisto strážcovskom prevedení. Zaujíma ho muž, s ktorým som sa vyspala, Dante. Amie zahavká. Trvá mi pomerne dlho, než si uvedomím, že je niečo inak, než by malo byť. Vypúlim oči.

,,Dante-"

Amieho labky pristanú z Danteho hrude opäť na prikrývke a potom zoskočí z postele. Nakloním sa k Dantemu v snahe mu dať pusu, ibaže ním prejdem. Čo to-??? Začnem sa smiať ešte viac, než doteraz. Život je tak vtipný!

Vstanem z postele a začnem zbierať zo zeme oblečenie, ktoré zo mňa včera Dante tak vášnivo strhával. Z tváre mi stále neschádza taký priblbý úsmev, ktorý vraví "viem niečo, čo on ešte nie".

Viem niečo, čo Dante nevie, a keď sa to dozvie...No, tak uvidíte reakciu v budúcej časti :-D

P.S: Bude písaná z Danteho pohľadu :-)