Cold shadow ✅

Morské panny

(Lars)

Hľadal som niekoho rovnako osamelého, ako som bol ja. Mal som stovky známych, desiatky kamarátov, ale každý z nich mal niekoho bližšieho, než som bol ja. A to bola osamelosť. Akýmsi zvláštnym spôsobom som v tomto obdivoval Clio Jonesovú. Ako mohla toľké roky vydržať tú samotu? Bolo to čosi neznesiteľné, niečo, čo ma desilo. Hľadal som niečo ako spriaznenú dušu, svoju druhú polovičku, ktorú som mal roky stratenú. A možno som ju ani nikdy v živote nemal. Viem len, že Clio ňou asi nebola, i keď som si to kedysi myslieval.
Dala sa dokopy s Tenebrisčanom. Prečo sú dievčatá na zlých chalanov? Prečo to robia?

Prechádzam sa po piesočnatej pláži a pozorujem ľudí, stále nad tým premýšľajúc.

,,Je to veľmi jednoduché. Proste sa postavíš na tú dosku a pôjde to," "vysvetľuje" starší chlapec mladšiemu, ako surfovať.
Akosi začnem súcitiť s tým mladším chalanom. Ako sa má niekto naučiť niečo, čo mu nikdy nebolo ukázané? Poriadne vysvetlené? Niečo, čo ešte v živote neskúsil? Ako to má ten chalan vedieť?

Chlapci sa rozbehnú smerom k moru. Dnes sú dobré vlny. Sadnem si do piesku a prehrabávam ho rukami.

Sledujem, ako sa mi jemný piesok sype pomedzi prsty. Raz som sa Clio opýtal, či miluje more. Odpovedala mi, že nevie. Nechápal som, ako sa dá nevedieť, či mám niečo rád alebo nie. Ale teraz som to pochopil. Nevedel som, či mám rád svoj život alebo nie. Nevedel som, či mám rád Clio alebo nie. Nevedel som, či mám rád seba alebo nie. Kedysi by bola odpoveď jasná: áno. Áno, mám rád a milujem. Teraz bola odpoveď taká cliovská: neviem.

Toto ku mne kedysi nepatrilo. Nebýval som takýto rojko. A vlastne by som sa mal vzchopiť. Možno by som nemal čakať, kedy môj sok, Dante, spraví nejakú chybu, a ja budem mať voľnú cestu k láske. A možno by som nemal bojovať o niekoho, kto ma vyslovene odmieta. Bola tu však aj Yasuova požiadavka a viera, že Clio na mne ešte stále záleží.

,,Čau, Leo!" zjaví sa Shearah a asi najnešetrnejšie k svojmu zadku, ako sa dá, dopadne do piesku.

,,Lars."

,,Jasné. Lars. Vieš, koho oblafneš. Ja to nie som."

,,Fakt sa volám Lars," odpoviem bez nálady na jej šibnuté vtipy.

,,Vážne? Vyzeráš nelarsovsky. Trochu ako iný človek. Ako Leo."

,,Prečo práve Leo?"

Shearah mykne plecami. ,,Ide to lepšie do huby, než Lars."

,,A možno máš pravdu. Som iný, odkedy sme sa videli naposledy. Prečo si tu?"

,,Minule som tu videla morské panny. Tak som sa sem vrátila. A keď som uvidela teba, tak som si povedala, že by sme ich mohli hľadať spolu."

,,Morské panny? A koľko si toho minule vyhúlila?"

,,Nie veľa. Tak ideš?"

,,Vieš, že to pátranie dopadne neúspešne?"

,,Prečo?" pozrie sa na mňa ako na blázna.

,,Morské panny predsa neexistujú."

Shearah chvíľu pôsobí ako niekto, komu som povedal tú najkrutejšiu vec vôbec. "Ako dieťa, ktoré zistilo, že žiaden Santa nenosí pod stromček darčeky," pomyslím si.

,,Ak dokážeš existovať ty s tým vzdávaním sa bez boja, tak dokážu existovať aj morské panny," Shearah ma napriek svojej strelenosti dokázala inšpirovať a prinútiť sa nad sebou zamyslieť.

,,Tak ideš?"

,,Je to nezmyselné, ale prečo nie?"

Nemal som nič lepšieho na pláne. A tak všetko, čo mohli vidieť bežní ľudia, bol jeden modrovlasý chalan prechádzajúci sa pozdĺž pláže a rozprávajúci sa "sám so sebou" o morských pannách, ktoré neexistovali. Je to zvláštne, ale čím dlhšie som sa o nich so Shearah rozprával, tým viac som začínal veriť, že nejaké morské panny existujú. Nevidel som dôvod na to, aby som sa odhmotnil, nedbal som na názory ľudí a na ich pohľady. Slnko i tak pomaly zapadalo za obzor a väčšina ľudí sa poberala z pláže domov.