Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
,,Takto to asi nepôjde. Urobíme to takto: vudem vravieť abecedu a pri správnom písmene ma zastavíš. Ok?"
Súhlasím. Len sa trochu hnevám, že to nenavrhla skôr. Ušetrila by ma tak od rozcvičky prstov.
,,Lars. Máš aj priezvisko?"
Prikývnem.
,,Tak sorry Lars, ale tým sa umárať nebudem."
Ale ja som sa mohol umárať tvorením písmenok mojimi prstami rúk. Ok.
,,Lux je svetlo. Ale predpokladám, že máte aj protipól. Videla som bojujúce tiene a.. sú medzi vami aj tí zlí, nie?"
Prikývnem. Je to bystré dievča. Škoda len, že to nedáva najavo napríklad v takej škole.
,,A oni žijú tiež v Luxe? Nie, či?"
Pokrútim hlavou.
,,Isteže nie. Sú temní. Určite žijú vo vyhnanstve alebo tak nejak. Vieš Lars, toto celé je na hlavu. Ja som.. ja som na hlavu," poslednú vetu priam pošepne. ,,Možno to súvisí s mojou paranoidnosťou. Alebo je to nejaký vedľajší účinok depky. Alebo..." mrmle si popod nos. ,,Alebo je toto iba sen. Áno. Mne sa to sníva. Som z tých liekov opäť oťapená a v akomsi polospánku. Mala by som ich prestať brať..." začne sa rozrušene prechádzať po tmavohnedej plávajúcej podlahe. Ruky si dá v bok, až napokon opäť dosadne na posteľ. ,,Alebo mi už z tej samoty hrabe. Som blázon. Ja som sa už úplne zbláznila.. ale hovno. Nepociťujem na sebe žiadnu zmenu. Som taká, aká som bola stále," vedie tento navonok monológ sama so sebou. Mám obavy.
,,Hej! Ja som stále tu. A ty nie si blázon," priblížim sa k nej a položím jej ruku na plece. Clio sebou trhne a ustúpi na posteli trochu dozadu. Vystrašene sa na mňa pozerá ako taká laň. Rukou sa dotkne ramena, ktorým prešla moja ruka. Vstane, klesne do kolien na zem a spod postele vytiahne kufor, ktorý vydáva protestný, vŕzgavý zvuk.
Zrazu sa zamyslí. ,,Nie. Ja nie som blázon. Nie som blázon! Už nikdy viac nebudem brať to svinstvo!" škatuľku s liekmi začne sypať do koša.
,,Clio, prestaň! CLIO!" okríknem ju.
Ruky sa jej trasú, no nezastavuje sa. A ja ju nedokážem zastaviť. Objímam ju rukami, akoby som ju chcel odtiahnuť od koša. Je to skrátka inštinktívne, darmo, že viem, že pre ňu som ako taký duch. Alebo nie?
Clio zrazu zapiští a ja si uvedomím, že už nič nie je ako predtým. Moje nohy pevne cítia šmykľavú lesklú podlahu a moja hruď teplo jej tela.
,,Clio, prestaň!"
Opäť zvreskne.
,,A kur-"
Zhmotnil som sa. Neviem ako a prečo, ale stalo sa to.
Clio upustí škatuľku od liekov. Ustúpi dozadu. Zrazu sa po niečo natiahne a zaútočí na mňa snehovobielym uterákom.
,,Clio! Jau! Prestaň! Clio! Clio!" bránim sa rukami, prežívajúc úplne nové, neznáme pocity.
,,Ja som Lars! Ten tieň! Ten tieň!"
Ten tieň? No super. To som nemohol povedať nič horšieho. Tiene ju roky strašili.
Trvá jej chvíľu, kým to spracuje. Dovtedy sa mi podarí cúvnuť od nej do bezpečnej vzdialenosti. ,,Ty! Ja ťa poznám! Videla som ťa v mojom sne! A mal si na sebe srdiečkované trenírky!"
,,Jo. To som ja. Lars Tempest. Strážca snov. Ničiteľ nočných môr."
Lepší prvý dojem som snáď už ani nemohol zanechať. Práve pre ňu musím pôsobiť ako nočná mora. Teda, denná.
Otvorí ústa. ,,Ok. Ok. A ja som cvok," vydýchne vzduch z pľúc.
,,Nie, nie si. Vlastne si výnimočná."
,,Je to.. je toto tá časť príbehu, kedy sa proste predo mnou, obyčajným dievčaťom zjaví záhadný chlapec a odvedie ma do nejakého magického sveta so zvláštnymi bytosťami a tam spolu prežívajú úchvatné dobrodružstvá?"
,,N.. nie?"
,,Dobre. Pretože aby si vedel, to už je dosť okukané. A s týmto nechcem mať nič spoločné. Teda, vlastne si ani nie som istá, či chcem mať niečo spoločné s gebuzinou ako si ty. Dospievam k názoru, že nie a skrátka vypadni z mojej izby. A- a povedz ostatným od vás, nech mi už dajú raz a navždy pokoj!"
,,Mohla by si ma už konečne prestať volať gebuzina?"
,,Prečo? Je to urážlivé? Ty si gebuzina. Ja som gebuzina. Všetci sme gebuziny. Sme sračky plné sračiek."
,,Clio! Takto nehovor..."
,,A vieš moje meno. Ako dlho ma špehuješ? A aké to je vkladať do mojich snov tvoj obraz v srdiečkovaných trenírkach? Nezdá sa ti to ani trochu.. ZVRÁTENÉ?"
Toto stretnutie sa vymyká spod kontroly. ,,T-to som nebol ja! To bola nočná mora!"
,,Áno, to teda bola nočná mora, máš pravdu."
Táto veta, ktorú vysloví, tvrdo raní moje ego. Bol som za to, že mi moje srdiečkované trenírky pristanú. ,,Pozri. Možno by sme mali začať pekne od začiatku. Akoby sme sa nepoznali a nikdy v živote sa nevideli, ani len vo sne, a teraz sa poprvýkrát stretli. Ahoj, ja som Lars Tempest a pochádzam z krajiny zvanej Lux."
,,A mňa to nezaujíma, vy jeden.. odkiaľ ste? Z cirkusu? Táto hotelová izba nie je vaša. Vypadnite," ukáže smerom ku dverám. No, zadanie splnila. Vidím, že takto to s ňou nepôjde.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ahojte :-D
Lars sa konečne stretol s Clio a zaiskrilo to medzi nimi :-D
