Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
,,S Clio sa ti darí vychádzať prekvapujúco dobre," poznamená Peter.
,,Snažím sa."
,,Čoskoro prídu desovia. Dávam tomu maximálne štvrťhodinu. Asi by bolo omnoho lepšie, keby si sa zneviditeľnil."
Asi áno. Skúsim to nejako silou mysle, no necítim žiadnu zmenu. Rozhodnem sa preto vrátiť do Luxu a naspäť. Zafunguje to. Som len tieňom, ničím iným.
Eris a iní prídu krátko po mne.
,,Vidím, že chcete od nás dostať na držku," Peter vraví odstrašujúcim, vyzývavým, výhražným hlasom, pri čom vystrie hruď, aby pôsobil majestátnejšie.
,,A ja vidím zúfalú padavku, ktorá sa snaží pôsobiť nebezpečne, a jej omnoho viac sexi a silnejšieho parťáka."
Slová, že som sexi sa počúvajú nesmierne dobre, avšak počúvať by som ich chcel od niekoho iného, než je Eris, napríklad od mojej najväčšej kritičky vôbec - Clio Jonesovej. A samozrejme, ten kompliment by som si chcel vypočuť bez toho, aby ním urazila môjho kamaráta Peťa.
Clio vyjde z kúpeľne. Nechtiac zakopne o koberček v izbe a zamračí sa. Pohľad jej padne na nás, no tentokrát nie je vystrašený, ale veľmi zamyslený, viac, než inokedy predtým. Je však dostatočne múdra na to, aby na mňa nezavolala.
Ľahne si a je mi jasné, že sa chystá spať. Tentokrát jej k tomu netreba žiadne prášky. Schúli sa do klbka a zaspáva.
(Clio)
,,Toto je Lux? To je-" pohľad mi padne na slnkom zaplavenú krajinu. Súčasť dohody mňa a Larsa, že mi ukáže krajinu, z ktorej pochádza. Dodržal ju. Prostredníctvom snov. ,,Byť vami, nikdy by som neprišla na Zem. Nikdy," nasávam tú snovú atmosféru a mierumilovnú pohodu medzi obyvateľmi. Keby som bola vyrastala v tejto krajine, tiež by som bola ako Lars.
,,Máte to tam omnoho inšie, to nemôžem poprieť," povie skromne Lars.
,,Omnoho horšie, myslíš."
,,Ale nie. Máte to tam vyváženejšie. Príliš všetkého škodí. Príliš svetla oslepuje a príliš temnoty spôsobuje, že sa cítiš v prázdnote. Tá tma spôsobuje, že máš pocit, že tu nič nie je, a teda ani nemáš čo stratiť, keď umrieš. Lenže máš. Vždy máš čo stratiť, aj keď sú to len ďalšie dni, ďalšie rána."
,,Nemám rada noci," poviem mu zamyslene.
,,Každá noc je na niečo dobrá, Clio. Vďaka noci môžeš vidieť hviezdy."
,,Prečo potom bojujete proti temnote?"
,,Tvoríme rovnováhu. Sú to boje, pri ktorých sa navzájom nemôžeme zabiť."
,,Čiže je to úplne zbytočné. Prečo to vlastne robíte? A ešte k tomu každú noc?"
,,Kvôli vám ľuďom."
,,To je od vás tak nesebecké..."
,,Je to naša práca. Naše poslanie. Je to...Komplikované."
,,Zo všetkých ľudí na svete vychytáš práve mňa. Ty si teda smoliar."
Pred nosom sa mi preženie verná kópia Larsa na dúhovom poníkovi, ako kričí, že miluje banány. Potom zvukmi začne parodovať opicu. Fakt. Lieta si tu na poníkovi do kruhu, až pripomína fidget spinner.
,,Čo-" nechápem tomu.
,,Peťo! Ty somár!"
Všetko sa vytratí a ja upadnem do tmy. Zamrvím sa na posteli. Čo toto malo znamenať?
Uškrniem sa. Lars na poníkovi parodujúci opicu? No super. Keď sa na tom dosmejem, s blaženým úsmevom na tvári opäť zaspím. Snívajú sa mi chaotické hlúposti, také, aké určite vymýšľa gebuzina ako je Lars Tempest. A možno aj ten Peter. Potom už to nezvládam. Mám pocit, že z toľkých volovín naraz zošaliem. Veď to vôbec nie je normálne, aby sa mi snívalo, že jazdím ródeo na býkovi vo výťahu! A potom ten výťah zastane, otvoria sa dvere, vojde doň mama spolu s Bennym, absolútne si ma nevšímajúci, nakoľko sú zaujatí vyzliekaním sa a bozkávaním. A vrchol toho celého nastane, keď mama cez Bennyho bozky povie: "Tomu sa povie entuziazmus, Clio!"
Ako, moja mama vyzerá na svoj vek mimoriadne dobre a má dostatok obdivovateľov, Benny, ako som sa dozvedela z jeho profilu na fb, už je plnoletý (samozrejme, možno tam klame, ale podľa mňa nie), ale nie. Mohol by jej byť synom!
Práve zaľutujem, že som vyhodila všetky prášky. Zachýba mi ich ničotná príchuť na jazyku. Snažím sa na to nemyslieť, na to, ako prehĺtam tie svinstvá. Zoberiem do rúk mobil a začnem písať báseň.
,,Kto je tu? Nikto. Len nejaký prelud. Mucha na stole.
Čo je to? Nič. Len niečo. Nič pre tvoje okále.
Kto je to? Nikto. Len nejaký duch. Nežije, mŕtvy je.
Čo tu robí? Nič. Máta ťa. Budí ti svedomie.
Prečo? No lebo. Hodina duchov už tiká.
Ako?? Nuž takto. Tik tak, tik tak.
Musí? Vôbec. Straší ma, desí ma... Počkaj na najhoršie.
Čo?? Z tieňov príde zima. Mám husiu kožu. Bodaj by nie. Strach.
Prečo? Za chrbtom stojí ti.
Kto je to? Nikto. Ale- Masový vrah."
Keď sa začítam do toho, čo som stvorila, tak sa pozriem na tie tiene. Koľké z nich sú nočné mory? Má dnes večer Lars ťažkú prácu?
Desiatky otázok mi víria v hlave a ja si želám, aby som prestala toľko rozmýšľať. Posteľ mi začne byť pritvrdá, a tak ponatriasam vankúše a periny. Opäť si ľahnem. Je to omnoho lepšie. Začnem si v duchu vravieť mantru "ommmm" alebo sa pokúšam riadiť trikom na spanie, ktorý nájdem na internete. Trik spočíva v tom, že zatvoríte oči, spravíte jednoduchý nádych a výdych, a potom postupne pridávate dlhšie a dlhšie nádychy, zväčša o sekundu. Funguje to na tom, že sa sústredíte na to, aké dlhé robíte nádychy, než konečne vydýchnete, a nie na iné rozptyľujúce myšlienky. A skutočne. Funguje to.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ahojte, som späť! :-)
Sľúbila som nejakú časť na dnešok večer, no bola som nedočkavá, a publikovala som ju o pár hodín skôr :-D
K deju čo by som povedala (teda, napísala) je, že tú báseň môžete nájsť v The risen poetovi aj spolu s inými básňami na mojom profile, a čo sa týka Larsa na dúhovom poníkovi parodujúceho opicu, tak už máte ako-také vysvetlenie, ako vznikajú chaotické sny :-D Vznikajú, keď sa Peter začne nudiť :-D
