Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
Clio sa o pár minút začne prebúdzať na zvonenie budíka, teda, budíkov. Má ich nastavených niekoľko. Pri každom zvonení sa zamračí, zakňučí, zanadáva, až napokon vstane, keď sa v jej izbe objaví mama a roztiahne jej rolety.
,,Clio, máš pobalené veci? Veď vieš, dnes odchádzame."
,,Áno, mami."
,,Dobre. Idem na chvíľu k tete Gabrielle. Najedz sa zatiaľ a priprav sa na cestu. A uprav sa, nech vyzeráš ako človek," prikazuje jej.
,,Ja nie som človek. Celý život som snáď z inej planéty," poznamená pošepky Clio. Potom si rozpustí svoje čierne vlasy, spraví nimi headbang, a spojí si ich naspäť gumičkou. Netrvá jej to dlhšie, než pár sekúnd. Pozrie sa mojim smerom, zoberie si oblečenie a zamkne sa s ním do kúpeľne, akoby mala tušenie, že tam stojím a sledujem ju. Zvláštne to dievča. Samozrejme, nevie, že keby som chcel, ani ten zámok by jej nepomohol, ale doprajem jej súkromie. Nie som kretén.
Vráti sa do izby a začne hrať na mobile takú jednu hru, kde strieľa zelené prasatá vtákmi. Konečne sa odhodlá ísť najesť asi tak desať minút pred príchodom svojej mamy. Zdá sa, že ju má úplne prečítanú a vie dokonale odhadnúť, ako dlho jej čo trvá, pretože keď dojde jej mama domov, už je najedená a morduje sa s kufrom, snažiaca sa ho dostať aspoň ku dverám. Nakoľko jej prekáža udieranie koliesok kufra o podlahu, tak ho uchopí do rúk a radšej ho nesie tak. Chcel by som jej s tým pomôcť, ibaže neviem. Opäť sa cítim bezmocne. Azda neexistuje žiaden strážca snov, ktorý by sa viac túžil dokázať zhmotniť, než som ja.
,,Ukáž. Čo všetko si si zbalila?" jej mama sa rozhodne pre prehliadku kufra. Väčšinu vecí, ktoré si zbalila, som už videl, ale až teraz sa mi naskytne pohľad na úplne všetko, čo si zobrala, vrátane spodného prádla. Hvízdnem si. Sexi. Škoda len, že sa v ňom Clio nikomu neplánuje ukázať, dokonca ani môjmu tieňu nie.
,,A to najpodstatnejšie zabudneš. Kde máš papuče?"
,,Sú mi nanič."
,,No hádam sa po hoteli nechceš premávať bosá."
,,Bosá budem len v hotelovej izbe. Na chodbách si dám tenisky," argumetuje ľahostajným tónom hlasu Clio.
,,V žiadnom prípade. Berieš si aj papuče."
Clio si povzdychne, no napokon si vyzuje tie, čo má na nohách.
,,Tieto staré? Zabudni. V skrini máš úplne nové. Aj pyžamo. Vieš, to, čo máš kúpené pre prípad, že by sa ti niečo stalo a skončila by si v nemocnici. Dones ho sem."
Výraz Clio Jonesovej fakt stojí za to. Akoby si vravela: "Vážne som súhlasila s tým, že niekam pôjdem?" Nakoniec však pre mier v rodine poslúchne mamu.
,,Kúpila som tri lístky na koncert. Jeden pre mňa, jeden pre teba a jeden pre nejakého z tvojich kamarátov. Koho si pozvala?"
,,Nemám kamarátov," odpovie rázne.
,,Vážne chceš nechať prepadnúť jeden drahý lístok na koncert? A letenku? Čo keby si pozvala nejakého zo svojich spolužiakov?"
,,Nezaslúžia si to."
,,Prečo si to myslíš?"
,,Je to banda falošných kreténov."
,,Určite nie všetci," pokúša sa ju prehovoriť mama.
,,No tak. Zavolaj alebo napíš niekomu z nich. Ešte kým máme trochu času."
,,Poviem ti, po ceste určite nájdeme človeka, ktorý bude viac stáť za to, než sú moji spolužiaci. Tomu s radosťou darujem lístok na koncert a aj letenku," otvorí dvere a odtiahne kufor vonku. Jej mama je z toho smutná a zdá sa, že nevie, čo má robiť. Proste tam tak stojí a díva sa smerom, ktorým odišla.
,,No tak! Choď za ňou! Povedz jej, že si to tak nemyslela! Objím ju! Porozprávaj sa s ňou!" kričím, i keď viem, že ma nemôže počuť. Toľko ľudského nešťastia by sa dalo vyriešiť, keby sa ľudia nesprávali ako idioti.
Pamätám si, keď som bol malý a smutný. Vtedy cezo mňa babka prehodila deku, zababušila ma do nej od krku až po päty ako múmiu, pevne ma objala okolo pliec a rozprávala sa so mnou, kým som sa neusmieval a nebol to, čo ona volala "veselé klbko". Ale toto? Je mi z toho smutno a chcem, aby cezo mňa niekto prehodil deku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ahojte :-)
Opäť sa stretávame pri ďalšej časti :-) Mám pre Vás dobrú správu :-) Najbližšie dni budem publikovať častejšie, nakoľko som na chorej so zapálenými dutinami, takže budem mať viac času jednak na kvalitný spánok, ako aj na písanie :-)
Toľká obeta odo mňa...Normálneže sa zo seba rozplačem...(ale čo ste, rozplačem sa kvôli môjmu nosu).
