Videla tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...
,,Na dnes ešte nemám nič pre teba naplánované," prizná sa.
,,Plno najlepších momentov živote je neplánovaných."
,,Takto sa nedohodneme," mračí sa stále viac.
,,Dohoda je už uzavretá."
,,Čo ak od nej odstúpim?"
,,Nebuď zbabelá. Zbabelectvom sa len o veľa ukracuješ. Umieraš niekoľkokrát, keď by si mohla žiť."
,,Žiješ život na plný plyn, čo?"
,,Snažím sa."
,,Musíš byť dobrý jazdec. Vyzeráš, akože si ešte nezažil veľa pádov, nárazov, defektov, či iných svinstiev v živote. A to nevyzeráš ako veľmi opatrný jazdec."
,,Ty si mi normálneže zložila kompliment. Wow."
Uškrnie sa a zoskočí z múrika. Teda, lepšie povedané, pomaly z neho zlezie ako taký leňochod.
,,Kam ideš?"
,,Ideme."
,,Už vieš, čo pozitívne a pekné mi chceš ukázať?"
Prikývne. Jej výraz však hovorí za všetko. Pripravila si pre mňa určite nejakú zákernosť.
(Clio)
,,Nezdá sa ti, že už chodíme dosť dlho?"
Prechádzka Torontom nie je niečo, čo si vyslovene užívam. Skôr si užívam ten pocit, že ja viem, kam ideme, kým Lars stále nie.
,,Malo to byť niečo pozitívne a pekné. A ty chceš asi aby mi nohy odpadli,'' povie nespokojne Lars.
,,Nepindaj, už sme tu."
,,Pizzéria? To ako fakt?"
,,Úžasné miesto. Plné pozitívnych vôní. Plus, keďže si mimozemšťan, čo pri sebe pravdepodobne nemá ľudské peniaze, tak sa veľkodušne ponúkam, že budem platiť. Váž si to. Nie každý deň sa ti naskytne možnosť, že ti niekto zaplatí pizzu. Obzvlášť, ak sa volá Clio Jonesová."
,,Kto by jedol každý deň pizzu?"
,,By si sa čudoval," ukážem na seba.
,,To musí byť jedlo hodné bohov," poznamená Lars.
,,Je to jedlo hodné každého kreténa, ktorý buď vie robiť pizzu alebo si za ňu vie zaplatiť."
,,Takže to znamená, že podľa teba nie som kretén. Ďalší kompliment."
,,Alebo sebaurážka," zamrmlem a vojdem dnu.
V živote som na tomto mieste nebola, no vyzerá to tu celkom.. klasicky. Skrátka stoly, pultík, za ním poličky s nápojmi, rôzne dekorácie, hudba hrajúca z rádia, jediaci alebo rozprávajúci sa ľudia, niekedy aj oboje naraz, a duše, čo tu pracujú, pôsobiace trochu roboticky. Zopár ľudí sa na nás zvedavo pozrie, viac však venujú pohľady Larsovi, ktorý pôsobí ako päsť na oko. Mohla som ho donútiť aspoň si prezliecť tú havajsky vyzerajúcu košeľu, keď nie si prefarbať vlasy na.. ja neviem, hnedú? Čiernu? Blond? A zabralo by to vôbec? Mám pocit, že vďaka črtám tváre, sýtozeleným očiam a celkovému zjavu by i tak pripútal k sebe veľkú pozornosť. Ženy. Tie ženské pohľady. Mám pocit, že by ma najradšej chceli odstaviť a strčiť si ruky pod Larsovu pazuchu pýtajúce sa ho "vezmeš si ma?"
Trvá pár sekúnd, než k nám príde obsluha - dievča, ktoré nemôže zaprieť, že je potomkom Indiánov. Po anglicky sa nás spýta, čo si dáme, a ja jej na to, že ešte sme nemali čas ani prečítať si ponuku. Nepríjemný pohľad, ktorý na mňa spraví, spôsobí, že som rozhodnutá nenechať jej sprepitné.
Lars je zaujatý čítaním. Modlím sa, nech nevyberie to najdrahšie. A modlím sa, nech pri jeho exotských sklonoch nevyberie pizzu Hawai.
,,Toto znie zaujímavo. Ananás s týmito ingredianciami? To chcem ochutnať!"
Zabite ma. Zabite ma, prosím. Alebo nie, nemusíte. Táto gebuzina predo mnou ma zabije určite. Ja nie som normálna. Pozvem na pizzu chalana, ktorý je takýto.. škoda reči. Je to chobot. Fajn, no. On si o to koledoval. Keď je nablízku obsluha, zavolám ju a vypýtam si to, o čo Lars žiadal.
,,A teraz čo?"
,,Teraz musíme počkať, kým tú pizzu pripravia," pretočím očami.
,,Ako dlho to zvykne trvať?"
,,Niekoľko minút. Počas nich má veľa ľudí zvyk sa spolu zhovárať," vysvetľujem mu.
,,Aha. To znie fajn. Tak prečo berieš do rúk mobil?"
,,Vyzerám ako komunikatívny človek?" nadvihnem zrak od displeja mobilu, na ktorého tapete si lieta modrá búdka TARDIS.
,,Podľa mňa, keď sa dvaja ľudia nepoznajú, tak je celkom ľahké nadviazať konverzáciu, pretože máš istotu, že sa nerozprávate stále o tom istom."
,,Ja si myslím, že je to omnoho ťažšie. Keď človeka aspoň trochu poznáš, vieš čím ho zaujmeš, čím ho neurazíš, čím ho potešíš, čo má rád a čo nie. Si istejším. A otvorenejším, nakoľko tomu človeku viac dôveruješ."
,,Veľa ľuďom si nedovolila otvoriť ťa, čo?"
,,Nedôverujem ľuďom natoľko, aby som im verila, že mi počas toho otvárania sa skutočne dokážu pomôcť vyliečiť choroby vnútra, a ešte mi tým napríklad viac neuškodia."
,,Čo tak začať sa kamarátiť s chirurgami, lekármi a podobne?"
Zasmejem sa. Svet z Larsovho pohľadu je jedna gombička.
,,Si pekná, keď sa smeješ."
,,A ty si pako."
,,Vážne, Clio? Vtipkujem s tebou, dám ti kompliment a ty ma takto odbiješ?"
,,Je to pravda. Miestami mám pocit, že to práve preto si taký šťastný."
,,Lebo som hlúpy??"
Nadvihne obočie a usmeje sa. Potom vybuchne do smiechu.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Ahojte, miláčikovia! :-D
Som tu opäť (((áno, ešte žijem) a žijem aj online) mŕtva by som asi túto časť nepublikovala) :-) Alebo ktovie, možno by ste ma nenechali Rest. In. Peace. :-D
Lars spolu s Clio išli na pizzu a exot Lars dostal chuť na exotický ananás, z čoho Clio nebola dvakrát nadšená :-D Čo myslíte, ako toto ich "posedenie" (nedokážem to nazvať rande, ako sorry, ale nie) dopadne? :-D
