Cold shadow ✅

Prichádza noc

(Clio)

Benny vedľa mňa falošne spieva, no ja to ignorujem.
Áno, prišiel.
Využil ten lístok, čo som mu dala. Želala by som si, aby som to neurobila, pretože mi vrieska do ucha falošným tónom moje obľúbené pesničky, čím ich robí menej obľúbenými.

Dívam sa na tú masu ľudí pred sebou. Mama stojí vedľa mňa a mám pocit, že si koncert tiež užíva, i keď tu prišla len kvôli mne, nie preto, že by mala rada hudbu, ktorú počúvam. Atmosféra je tu.. proste nikdy som nič takého nezažila.

Keď odtiaľ odchádzam, som sklamaná z toho, že už sa to skončilo. V hlave mi ešte stále hrá hudba a zvuky počujem tlmenejšie. Je to úplne rozdielne, byť tam v tom hluku a tu, v relatívne tichom prostredí.

,,Clio? Ďakujem. Nebyť teba, dnes by som tu nebol,"povie mi Benny.

,,Poďakuj sa mojej mame."

,,Tvojej mame?"

,,Áno. Porodila som predsa Clio," zavtipkuje mama.

,,Kúpila o jeden lístok na koncert naviac," doplním ju.

,,Veľmi si to cením a chcel by som vám preukázať moju vďaku tak, že by som vás pozval k nám na zajtraší obed."

,,Óó. Ďakujeme. Určite aj s Clio prídeme, však, Clio?"

Nechápem, prečo sa ma na to pýta, keď už sa za mňa rozhodla. ,,Ale-"

,,Prečo sa na všetkom musíš snažiť nájsť nejaké ale, Clio?"

,,Ja sa nesnažím, ja už som ho našla. Na zajtra som dohodnutá s Larsom, že pôjdeme vonku."

Mamu to prekvapí. ,,S Larsom? Nechcela si ho ešte dnes zabiť za to, že si nechtiac poplietol izbu v hoteli?"

,,Áno, ale už sme sa uzmierili."

,,No.. tak keď nie na obed, tak môžete prísť ku nám na večeru," navrhne Benny. Nie. Len to nie! Tentokrát sa mama na môj názor ani falošne nepýta, rovno to odsúhlasí. Snažím sa nedať najavo mieru toho, ako mi to prekáža.

,,Alebo môžete prísť aj s Larsom," navrhne Benny ďalšiu somarinu. To už rozhodne nie, toto.

,,Ešte sa rozhodneme. Dáme ti vedieť, Benny," odpovie mama.

,,Super. Moje telefónne číslo som vám dal?"

(Lars)

Clio. Clio. Clio. To meno znie tak vznešene a vyhráva mi v hlave. Počas Cliinho odchodu som sa zarozprával s jedným šedivým bradatým mužom v ošuntelom, potrhanom oblečení. Chudák, vraj nemal domov. Bol bezdomovec. Chcel som mu pomôcť, ibaže som spočiatku nevedel ako. Prišlo mi, že som sa sám stal bezdomovcom.

Muž, s ktorým som sa rozprával, sa volal Harry. Tvrdil, že je vlastne rád aj za to, že som sa s ním porozprával, sadol si k nemu a rozveselil ho. Veľa ľudí ho vraj odsudzovalo, ignorovalo, a pokladalo za niekoho, kto skončil na ulici kvôli alkoholizmu alebo niečomu podobnému, no v skutočnosti ho o peniaze a majetok okradla vlastná rodina a naivita. Vlastná rodina nedbala o to, že tento starec sotva vládal chodiť, že skončil na ulici. V snahe nebyť pre ľudí úplne neviditeľný, mu trochu pomáhala gitara, no aj to bolo často neúspešné.

Prišlo mi to smutné. Potom som sa dozvedel od jednej ženy o centrách pomoci pre ľudí, ako bol on, a požiadal som ju, či by ho tam vedela odviezť autom a spraviť tak dobrý skutok. Váhala, no napokon na moje naliehanie a presviedčanie súhlasila.

Postupne sa zvečerieva a ja uzriem Petra. ,,Peter!" zavolám naňho.

,,La-Lars? Čo sa s tebou stalo? Ty.. ty si sa zhmotnil?"