Cold shadow ✅

Ukončený príbeh

(Clio)

Dnešok mal byť úžasný. Mala som ráno vstať z postele niekedy okolo dvanástej, spraviť si palacinky a horúcu čokoládu s veľkou dávkou šľahačky, dopriať si úžasný a dlhý bublinkový kúpeľ, písať si básničky a príbehy, pozrieť si nejaké zaujímavé videá alebo filmy, ktorými by som mohla nabrať nejakú novú inšpiráciu (niežeby som jej veľa nemala, ale vždy sa zíde nejaká navyše), mala som si čítať nové knižky, ktoré som si objednala a ktoré mi prišli včera, a je pravda, že Dante chodí zvyčajne neohlásene, ale akosi som tušila, že práve dnes ku mne dokvitne. Mali sme spolu vtipkovať (i keď Danteho vtipkovanie je veľmi často dosť svojské) a mal mi poradiť s istou mužskou postavou, o ktorej píšem príbeh.

Všetko išlo tak dokonale, ako švajčiarske hodinky, až do chvíle, kedy sa nezjavil ON a nepokazil mi dobrú náladu, nepokazil tú dokonalosť, po ktorej som túžila už dlhú dobu a ktorú som si chcela dopriať. Ale zdalo sa, že život mi ju jednoducho nechcel dopriať, a všetko bolo opäť späť: všetky spomienky, pocit viny, pocit sklamania...Všetko.

Nie je to o tom, že by som nemala rada Larsa, to nie; stále mám. Nemám však rada tie spomienky na city, najmä tie, keď som ho pristihla s Eris. A to bolo to, čo som považovala za tragické: že hoci už určité osoby vo svojom živote nemám a dokonca som ich z neho sama vylúčila, nedokážem zabudnúť na to, čo som cítila v ich prítomnosti, nech to bolo dobré i zlé. A sú chvíle, kedy sa mi to razom vráti, lebo si na to spomeniem, a ja mám slzy na krajíčku alebo som ako v tranze. V tomto prípade platí to druhé. Srdce mi tepe ako o preteky a mozog odišiel niekam do večných lovíšť.

,,Lars."

,,Ahoj," Lars hodí zamyslený a pomerne dosť odsudzujúci pohľad na Danteho. Skrátka tak odsudzujúci, až mám potrebu sa naňho zamračiť, no neurobím to.
Dante vystrie chrbát zo zhrbenej polohy a vypne hruď, akokeby chcel ukázať, kto má v tejto miestnosti z nich dvoch viac testosterónu v tele. Lars spraví to isté, a neverbálny súboj dvoch mužských ég sa môže začať.

,,Dlho sme sa nevideli."

,,He-ej," poviem, stále mierne otrasene a pomerne dosť potichu.

,,Kto je to, Clio?" spýta sa Dante.

,,Môj bývalý."

,,Tak túto drámu si rád pozriem."

,,Sorry, Dante, ale tu nie sme v divadle," okríknem ho.

,,Škoda. Mám ho vyhodiť?"

,,Nie. Nie skôr, než zistím, čo má na srdci."

,,Ok. Počkám za dverami."

,,Vonkajšími."

,,To mi fakt nechceš dopriať takýto kúštiček radosti?"

,,Nie."

,,Tak? Prečo si prišiel?" spýtam sa Larsa.

,,Chcel som ťa vidieť."

,,Aha."

,,A pre toto," vytiahne niečo, čo doteraz zvieral v ruke, no akosi som tomu doteraz nevenovala pozornosť. A prekvapujúco, je to kniha, ktorú som napísala a ktorá sa za istú dobu stala celkom obľúbenou, na ktorej obálke sa nachádza modrovlasý, tajomne pôsobiaci chlapec.

,,Čo ja s tým?"

,,No, ty si to napísala."

,,Hej, ja viem."

,,Napokon si predsalen o mne napísala knihu."

,,Áno."

,,Prečo som na jej konci umrel?"