Cold shadow ✅

Slnko a hviezdy

(Lars)

Bojovať s Eris a jej nepríjemnými súrodencami nie je med lízať. Pridelia mi preto parťáka - Peter sa volá. Má vlasy farby špinavej blond a sivé oči. Clio mu príde trochu viac depresívna a citlivá, ale prizná sa mi, že sa mu inak páči. Páči sa mu jej hudobný vkus, a anime, ktoré pravidelne sleduje na počítači. A tiež jej vzhľad. Musím uznať, že tie veci sa páčia aj mne.

,,Postav sa vedľa nej??"

,,Čo? Prečo? Načo?" som zmätený nad Petrovou požiadavkou.

,,Ja len že keď si vás tak prezerám tak mi nejako štýlovo k sebe ladíte. Ty s tými modrými vlasmi a ona čierne vlasy, čierne oči, čierne oblečenie.. akokeby vás jedna rebelská mater mala."

,,Vtipné," poznamenám.

,,Čo sa týka tých, čo sem zapadajú štýlovo-"

V dverách sa ukáže Eris a jej dvaja kumpáni - žena a muž. Prevrátim očami. Oni sa jednoducho odmietajú vzdať.
Skupinka na mňa pôsobí dosť zvláštnym dojmom, nakoľko Eris je v strede medzi nimi dvoma ako vodca, kým vysoký, trochu viac pri sebe muž sa krčí za ženami, akoby sa ich bol trochu bál.

,,...a tých, čo sem patria vôbec.. ešte stále vás neomrzelo strážiť ju?"

Vo Francúzsku môže byť okolo ôsmej večer. Clio Jonesová ešte nespí. Ak aj zaspí, tak zvyčajne nie skôr, než o polnoci. Vyberá si zo skrine oblečenie a neustále sa vydesene obzerá na nás. Aj Peter tvrdil, že je to dosť nezvyčajné, že vidí naše tiene a špekuloval, prečo tomu tak je. Každú jednu špekuláciu však následne vyvrátil ďalšou špekuláciou. Nakoniec len došiel k názoru, že Clio je jednoducho veľmi citlivá a preto nás vidí. Možno i dosť paranoidná.

,,Ona sa balí? Kam ide??" Eris šokovane hľadí na veľký kufor pohodený uprostred izby, do ktorého Clio napcháva oblečenie.
Ide na koncert. Do Kanady. Sledujem, ako si balí dnu do kufra svoju obľúbenú červenú károvanú košeľu, pričom sa jej nejako nešťastne zakvačí náramok na ruke o kufor. Ako ním šklbne, tak ho roztrhne. Clio Jonesová je dosť nešikovný a smoliarsky tvor.

,,Do toho ťa nič."

,,Do toho ma je veľa. Neznášam, keď moja potrava cestuje a ešte k tomu, keď neviem kam."

,,Myslela si tým snáď NAŠA potrava," povie tá žena, ktorá ako som mal možnosť zistiť, tak sa volá Lamia. Je to Erisina sestra. To už je trochu jasné aj podľa toho mena, ktoré je opäť z gréckej mytológie, podľa ktorej to bola žena, ktorá zabíjala ženám deti v spánku. Ich rodičia teda vedeli, ako pomenovať svoje deti.

,,Clio nie je ničia potrava," hádam sa s ňou. A opäť sme pri tej istej hádke, ktorú zvádzame už niekoľko dní. Je to už trochu rutinné.
Menil by som s Clio. Chcel by som byť človekom. Žil by som naplno a bol by som preč od tohoto cirkusu.

Ráno, keď je pokoj, noční desovia sa vyparia.

,,Ideš?" spýta sa ma Peter.

Pokrútim hlavou. Sledujem spiacu Clio. Je pekná. Napriek strapatým vlasom a že má na sebe minimum make-upu, vlastne žiaden. Je proste prirodzene krásna. Človek ju možno v dave ľudí ľahko prehliadne, ale keď sa na ňu poriadne pozrie, tak sa mu zdá byť krásna.

,,Tebe sa páči!" obviní ma.

,,Aj tebe."

,,Povedal som, že je to fajn dievča. Ale viem, že akýkoľvek vzťah medzi nami je nemožný. Sme ako hviezdy a ona ako Slnko."

,,Aj Slnko je hviezda," odpoviem zamyslene.

,,Ale iná. Vlastne keď tak nad tým premýšľam, tak som dal dosť hlúpe prirovnanie. Ona.. nie je ako slniečko. Je ako sychravý, upršaný, smutný, deň."

Uznanlivo pokrútim hlavou, že trochu aj má pravdu. ,,Možno najsmutnejší ľudia majú najkrajšie úsmevy. Práve preto, že sú také vzácne."

,,Ty si snílek."

,,Som strážca snov," myknem plecom a pohladím ju po vlasoch. Necíti to. Nemôže, aj keď by som veľmi chcel, aby to cítila. Chcem, aby vedela, že som niekto, kto za ňu zvádza desiatky bojov. Že som tu každý deň pre to, aby som ju chránil. Tiež sa nerád cítim taký bezmocný, ako keď ju vidím smutnú. Chcel by som ju vedieť rozveseliť aj inak, než pomocou snov.

Dostanem nápad. Vytvorím pre ňu sen. Áno. Bude o mne.. o tom, že som tu, a chránim ju.

Počkám, kým Peter odíde a neostanem s ňou sám v izbe. Zavriem oči a pokúsim sa sústrediť. Pokúsim sa jej do hlavy vložiť podobizeň mňa, modrovlasého, vysokého krásavca so zelenými očami, plnými perami a tetovaním kompasu na hrudi a v sivom kabáte. Nuž, k tomu tetovaniu som sa dostal po prehranej stávke s Raulom. Ale vlastne rovnako ako moje modré vlasy, aj to tetovanie má čosi do seba. Priťahuje ku mne ženy, ktoré si kvôli nemu asi myslia, že som nejaká básnická umelecká duša alebo čo. Až potom prídu na tú krutú skutočnosť, že som len podivín a idiot s trenírkami so srdiečkami, tetovaním kompasu na hrudi a modrými vlasmi.

Keď Clio v spánku ponadvihne kútiky úst do drobného úsmevu, uvedomím si, že som jej nechtiac ukázal tento obraz. Obraz nie chalana v sivom kabáte, ale obraz exota v srdiečkovaných trenírkach.

Stiahnem ruku. Do Tenebrisu! Ja som taký sprostý idiot!

Clio si pretiahne prikrývku cez hlavu a pevne si ju pritisne k ušiam. Drobný úsmev sa postupne začne strácať z jej tváre, čo ma sklame.

Znovu k nej natiahnem ruku. Ukazujem jej v sne Lux a veci, že ako dobre jej bude na koncerte v Kanade, že sa tam bude skvelo baviť a tak, rovnako ako aj jej mama. A potom ešte nejaké ďalšie smiešne predstavy, pri ktorých sa jej na tvári rozťahuje úsmev. Pristihnem sa však, že už som vyčerpaný. Mal by som si oddýchnuť.

Posadím sa na zem k jej posteli a zavriem oči.

Veru, Lars trochu nedomyslel sen, ktorý ukáže Clio :-D Príjemné nedelňajšie popoludnie s ďalšou časťou CS Vám prajem :-) Zistila som, že tento príbeh stúpol už na #20 vo fantasy, takže ďakujem, nesmierne si to cením :-)

Čo sa týka Larsa, tak vypestoval si ku Clio akýsi vzťah, má ju rád :-) A možno aj to ho časom posunie k tomu, aby sa dokázal zhmotniť :-)

Ďalšia časť bude asi v utorok, alebo možno aj skôr, nakoľko som nachorľavená a možnože sa dám zajtra vypísať na chorú a strávim viacej času v posteli, čítaním, písaním, kreslením, obklopená hrnčekom od čaju, nosnými kvapkami, medicínou, s vreckovkou strčenou v nose, bez hlasu a tak...

Slzia mi oči, normálneže plačem, takže ahojte :-)