Cold shadow ✅

Opitosť

(Clio)

Ďalší pohár vína a ja zabúdam na všetko a zabíjam modrovlasého chalana v mojich spomienkach. Napokon to je predsalen tak, že Larsa Tempesta zabije jedno opité dievča, pomyslím si. Teda, až na to, že neskončil pod kolesami jej auta. Ale to je len detail.

Dante odišiel niekedy pred...No, nepamätám si kedy, ale určite to bolo ešte niekedy pred tou potopou...Vínovou potopou...Do riti. Mne je tak zle...Grgnem si. Aké nekultivované...A čo je to na tom strope? Je to mucha alebo komár? Začnem plakať. Ja nechcem mať štípance! Ja chcem sukienku s pierkami!

S takýmito myšlienkami a miernym strachom o svoju kožu nakoniec zaspím. Ráno sa zobúdzam "s oknom". Nepamätám si, ako som sa vôbec dostala do postele a čo som včera robila.

,,Predsalen si sa opila a plakala."

,,Dante?!"

Leží vedľa mňa na prikrývke, s nohami preloženými krížom cez seba, a s nožíkom si vyberá špinu spoza nechtov na rukách.

,,A to som si myslel, že moje meno má tebe známu tvár."

,,Áno, a to s tým predtým...Volá sa to reštart. Raz za čas mi drbne a...A bože...Ja vybuchnem..."

,,Nie si počítač."

,,Želám si, aby som bola...Nemala by som hlavu..."

,,Hlava je len schránka. Mozog je vinníkom. A reštart samotného mozgu...Nediv sa, že to bolí."

,,Joj, aký si ty múdry...Čo keby si mi odporučil niečo proti tej bolesti?"

,,Choď spať."

,,Si mi pomohol ako hadovi noha."

,,Ďakujem by stačilo."

,,Prečo tu vlastne opäť oxiduješ?"

,,Dobrí kamaráti sa predsa navštevujú aj bez toho, aby na to mali poriadny dôvod."

,,Tuším si ťa unfriendnem."

,,To ti je moja spoločnosť tak nepríjemná? Som sexi, vtipný a múdry. To nie je niečo neprípustné, či?"

,,Sorry, ale spojenie sexi a múdry mi v tvojom prípade akosi nejde dohromady."

,,Takže som podľa teba škaredý?" spýta sa so šibalským úsmevom a ja sa tresnem po hlave.

,,Vedel som, že nie. A vieš, tej bolesti takto vôbec nepomôžeš."

,,Lebo byť s tebou je totálna výhra," zamrmlem.

,,Mhm, áno?"

To nechám bez komentára. I keď...Vlastne áno, je. Dante odo mňa nevyžadoval, aby som sa zmenila. Neočakával to a nechcel to odo mňa. A naviac, pravidelne do môjho života prinášal humor a ten som potrebovala na rozptýlenie všetkých depresívnych a temných myšlienok.
Človek sa potrebuje smiať. Pokiaľ je to možné, tak dennodenne. A pokiaľ je to vhodné, sám by mal nejaký ten žartík prihodiť do života druhých.

Aj keď sa Dante prezentoval ako zlý, vedela som, že taký nie je. Len mal tú smolu, že sa narodil ako Tenebrisčan. Dokonca...Možno by som sa s Dantem aj časom dala dokopy, nakoľko si veľmi rozumieme. Smejeme sa na rovnakých veciach a podobne zmýšľame. Ibaže Dante bol niečo, čo som nemohla mať.

Rozmýšľam nad tým, čo ma Luxčania učili o vzťahoch s Tenebrisčanmi. Vraj sú to klamári, manipulátori, zvodcovia a vzťahy s nimi nemajú zmysel. A vlastne to je aj z veľkej časti pravda. A ďalej...Dante je len niečo ako duch, a aj keby som sa odhmotnila, tak ako by sme spolu fungovali? Rýchlo myšlienku na vzťah s ním vypustím z hlavy. Je to nereálne a nerealizovateľné.