(Lars)
Clio si povzdychne a dostane sa do akéhosi stavu, kedy má síce pocit, že je k nej život zlý, no je vyrovnaná s tým, čo príde.
,,Inak, dobrý výber miesta," pochváli ma. Nachádzame sa u nich doma, vo Francúzsku.
,,Paríž je mestom lásky. A keďže z Paríža pochádzaš, tak som sa to rozhodol využiť."
,,Paríž nie je mestom lásky. Je to mesto ako každé iné, len spropagované takýmto spôsobom. Áno, je to domovom básnikov, ktorí písali o láske, rôznych umelcov, ktorí tvorili diela o láske, mnohé páriky tu chodia na medové týždne či požiadať milovanú osobu o ruku podľa vzoru nejakého blbého romantického filmu, a sú tu pekné architektonické skvosty vytvárajúce akúsi kúzelnú atmosféru, ale to je asi tak všetko. Žiadne mesto by som neoznačila mestom lásky, nakoľko láska je všade na svete, a to, že sa tak Paríž prezýva, je len čistá propagácia."
,,Oh, wow. Vážne si použila slová ako "kúzelnú atmosféru" a "láska je všade na svete," alebo sa mi to len zdalo?" sarkasticky sa uškrniem.
,,Mmm...Nechápem??"
,,Že od pesimistky ako si ty som to nečakal."
,,A čo si čakal? Že poviem architektonické skvosty obsypané holubím trusom a-"
,,Nekaz to, Clio."
,,Mohla som to povedať takto. Ale zabudla som. Zabúdam, Lars. Strácam sa v tom, čo ku mne patrí, a začínam na to pomaly zabúdať. Neviem, čím to je. Fakt neviem, ale už nedokážem byť taká, ako kedysi, a viem, že nič už nebude také, ako kedysi. A bolí to. Uvedomujem si, že sa mením a v jednu chvíľu to chcem a v tú druhú ma to desí," prizná sa mi.
,,To je v poriadku, Clio. Sú chvíle, kedy sa stratíš a zabúdaš na to, kým si, ale to je v poriadku. Všetci máme takéto chvíle."
,,Čím to je podľa teba spôsobené?"
,,Niekedy jednoducho tým, že sa zamiluješ."
Clio otvorí ústa a zadíva sa na mňa dosť zvláštnym pohľadom, pri ktorom ma opäť mrzí, že jej nedokážem čítať myšlienky.
Usmejem sa a pokračujem. ,,Chceš, aby si pre tú druhú osobu bola najlepšou verziou seba samej, pretože chceš, aby ťa milovala a nechceš ju od seba odplašiť. Ba možno ju chceš k sebe prilákať. Niekedy je to inak - zmeníš sa kvôli situáciám, do ktorých sa dostaneš a kvôli skúsenostiam, ktoré počas života nazbieraš. Je to skrátka takto dané: buď zmeníš svet alebo svet zmení teba. A keď si porovnáš seba pred rokom, dvoma, či piatimi - zistíš, že si zakaždým o niečo inšia. Lenže nakoľko, to závisí len a len od trasy, akou si si za ten čas prešla."
Nemám pocit, že by ma Clio veľmi počúvala. Je zahĺbená do svojich vlastných myšlienok a hlavu má sklonenú smerom k zemi.
Nastane ticho. Ticho, ktoré sa predlžuje a ticho, ktoré ma nejakým zvláštnym spôsobom robí smutným. Neviem prečo. Jednoducho to tak cítim a logika toho celého neexistuje.
(Clio)
Od chvíle, kedy ma Lars spoznal, ma chcel zmeniť k lepšiemu. A zdá sa, že sa mu to darilo vynikajúco. Láska dokáže človeka zmeniť. Lenže práve mi to prišlo ako ten najfigliarskejší spôsob ako zmenu dosiahnuť. Spôsob, počas ktorého si človek, polostrážca či strážca vôbec neuvedomuje, že sa niečo také môže stať, obzvlášť niekto, kto ešte nikdy predtým nebol zamilovaný.
Až keď mi Lars povedal, že zmena môže byť niekedy spôsobená tým, že sa zamilujeme, až vtedy som poprvýkrát začala zvažovať možnosť, že som sa skutočne zamilovala. Dotklo sa ma to. Pocítila som niečo ako kopanec, ktorý naštartoval moje srdce. Niečo ako elektrošok, ktorý prešiel mojim telom, aby oživil niečo umierajúce.
YOU ARE READING
Cold shadow ✅
FantasyVidela tiene a cítila chlad, no keď hľadala zdroj dvoch bojujúcich ľudských tieňov a mrazu, neobjavila nič, žiaden náznak toho, že by s ňou niekto bol v izbe, a zima by bola niečím viac, než prievanom spôsobeným dvoma otvorenými oknami na opačných s...