Cold shadow ✅

Šialená spolubývajúca

(Clio)

Klarexea vyzerá úplne inak, než som si ju predstavovala. Predstavovala som si ju omnoho staršie, než vyzerá. Osoba predo mnou však má podľa môjho odhadu maximálne 40 rokov. Má krátke biele vlasy, čo jej nesmierne pristane. Oblečenie má na sebe elegantné, ladiace s jej úlohou učiteľky. Vyzerá ako osoba, ktorá sa často a rada usmieva; skrátka také slniečko. Luxčania sú úplne iní, než my. Sú takí...Všetci pôsobia otvorene a milo, živo, a to za každých okolností. Ktovie, ako to vypadá v Tenebrise, pomyslím si. Akí sú obyvatelia Tenebrisu? Sú zákerní a nepriateľskí? Je to tam všetko úplne opačne? Chcela by som to vedieť. Chcela by som stáť tvárou v tvár nejakému Tenebrisčanovi. Teda...Vlastne netuším. Možno by to nebol dobrý nápad, neviem. Ale láka ma to už len preto, aby som zistila, či sú takí zlí, ako mi ich opisuje Lars a spol.

,,Dobrý deň," pozdravím sa.

,,Ahoj, Klari," povie Lars a učiteľka sa milo usmeje. Oni si tykajú? Ja osobne som si v živote so žiadnym učiteľom netykala.

,,Ahoj, Lars. Dlho sme sa nevideli. A ty musíš byť Clio! Navrhujem, aby si mi tykala. Cítim sa tak menej staro a uvoľnenejšie."

Nerada učiteľom tykám, ale budiž. Hoci Klarexea pôsobí ako učiteľka, ktorá je veľmi kamarátska a sympatická, tak ja som vždy mala pocit, že viac ma dokázali naučiť učitelia, ktorí si zachovávali určitú prísnosť a odstup, než priateľský prístup typu "chcem s vami dobre vychádzať, chcem, aby sme boli dobrými kamarátmi". Pri takýchto učiteľoch si žiak dovoľuje viac a patrične sa menej pripravuje na hodiny. Ale uvidíme, Klarexeu som ešte nevidela vyučovať.

,,Tak teda ok."

,,Tak, Clio, s čím začneme?" Klarexea tleskne rukami a na malú chvíľku zvážnie, i keď nie o veľa.

,,Možno so zapísaním ma na túto školu?"

,,Lars ma informoval o tom, že prídete. Takže všetko, čo stačí, je tvoj podpis na papieroch. Navrhujem menšiu obchôdzku po škole, a potom sa môžeme zastaviť u mňa v kabinete." 

Súhlasím. Čo iné mi ostáva?

(Lars)

Clio Jonesová ma prekvapuje svojím náhlym zvýšeným záujmom o svet okolo seba. Pozorujem, ako jej oči putujú po chodbách Luxskej školy, pričom pri každej miestnosti nevynecháva strop zdobený maľbami a obdivne otvára ústa v úžase. Zdá sa, že sa jej tu páči. Vedel som, že sa jej tu bude páčiť. Obávam sa však, čo s ňou bude, keď sa začne učiť za strážkyňu. Ako to zvládne? Je iná než ostatní, než tí, čo tu žijú. A s jej povahou...Skrátka päsť na oko. Vnímam to už len keď sa s ňou prechádzam po chodbách tejto školy. Kým v ľudskom svete som bol ja ten, kto na seba pútal zvedavé pohľady ostatných, tentokrát pohľady putujú prevažne na ňu.

,,To je to poločlovečie dievča," šuškajú si akési dve dievčatá. Informácie sa tu vždy šírili rýchlo, a to sme nemuseli mať internet, vystačili sme si s ústami. Poločlovek...Znie to až smiešne, keď sa nad tým zamyslím. Veď naším vzhľadom nie sme veľmi odlišní od ľudí. A Clio samotná medzi ľuďmi žila odmalička, takže človekom je rozhodne viac, než len z polovice. Vlastne nie je ani polostrážkyňa, aspoň nie mentálne. Fyzicky áno, ale mysľou nie. Aspoň zatiaľ.

A možno to nie je dobré, že je Clio tu, so mnou. Uvedomím si, že som ju možno takpovediac uniesol od matky. Chúďa pani Jonesová musí umierať od strachu o dcéru. A Clio...Je to pre ňu veľká zmena a s veľkými zmenami prichádza veľký nátlak na osobnosť a flexibilitu. Nebude to mať jednoduché, ale sama sa pre toto rozhodla, a nepopieram, že som aj rád, že je tu so mnou. Uvidíme. Chce to čas.