Cold shadow ✅

Alternatívy 3

(Clio)

V ďalšej scéne zo sna kráčam chodbami univerzity. V rukách nesiem pár zošitov, vrátane toho, do ktorého si zvyčajne píšem básne.

Dostanem sa do miestnosti, v ktorej už sedia nejakí žiaci, a vyzerá to tak, že sa prednáška každú chvíľu začne. Zrejme však nadobudnem pocit, že ešte mám dostatok času na to, aby som vymyslela zopár veršov, preto otvorím zošit a začnem si písať básne.

Do triedy vbehne akýsi chalan a sadne si vedľa mňa. Nemôžem si nevšimnúť, že na mňa hádže zamilované pohľady. Po chvíli sa osmelí, vstane zo stoličky a podíde ku mne. Rýchlo zavriem zošit a perom začnem nervózne vyklepkávať do stola.

,,Clio Jonesová?" priateľsky a zároveň prekvapene na mňa ukáže prstami. Natočím sa jeho smerom a prestanem sa hrať s perom.

,,Áno. To som ja."

,,Wow. Tak je to pravda!"

,,Čo ako?" nechápavo sa opýtam.

,,Čo robí autorka takých skvelých kníh na prednáškach z literatúry?"

,,Inšpiruje sa...A razí si cestu k titulu?"

,,Možno sa tu jedného dňa bude prednášať aj o tebe," povie mi.

,,Nanešťastie, to už budem buď stará, alebo mŕtva, takže sa veľmi môcť inšpirovať nebudem."

Chlapec sa zasmeje. ,,Inak, ja som Jules," natiahne ku mne ruku a ja urobím to samé.

Vtedy do triedy vojde profesor a začne svoju prednášku o klasicizme v svetovej literatúre. Vážne som povedala, že som tu preto, aby som sa inšpirovala? Znudene otvorím si zošit a venujem sa ďalej básňam.

Po hodine odchádzam z prednášky tak ospalo a mimo, že si v triede zabudnem učebné materiály. Keď si to uvedomím, dobehne ma Jules.

,,Hej! Zabudla si si veci."

,,Ďakujem."

,,Máš super básne."

,,Ako-? Prečo si ich čítal? Ako si mohol?"

,,Nevedel som, že je to zakázané. Nerozmýšľala si niekedy o tom, že by ti tvoje básne niekto zhudobnil?"

,,Nie."

,,Počkaj! Mám pre teba jeden návrh. Vieš, ja mám totižto s bratom kapelu. A potrebujeme niekoho, kto vie písať zmysluplné texty."

,,Super. A ako sa voláte?"

Spýtam sa s predstieraným záujmom.

,,Bad & Mad."

,,Ktorý je Bad a ktorý je Mad?"

,,Ja som Bad."

,,Škoda, že nie Good. Vtedy by som o tom možnože aj pouvažovala," zavtipkujem.

,,Premenujem sa. Ak mi dovolíš zhudobniť tie básne, je to to najmenej, čo môžem spraviť."

,,Akú hudbu vlastne hrávate?"

,,Najčastejšie rock a metal, ale občas aj pop a tak. Možno by si mohla prísť dnes na našu skúšku a potom sa rozhodnúť. Čo povieš?"

,,Že vám vykrútim krky a odrežem jazyky, ak svoj čas premrhám na niekoho, kto nevie spievať."

,,To pri nás nehrozí."

,,V to dúfam."

A potom už sedím na akejsi žinienke v priestrannej garáži plnej starých harabúrd, ale absolútne mi to neprekáža, pretože mi v ušiach vyhráva hudba mojim ušiam lahodiaca. Sledujem chalana za bicími pohadzujúceho hrivou dlhých, tmavých vlasov, ďalej dvoch chalanov s basgitarami a ešte Julesa spievajúceho do mikrofónu, ktorému robí vokalistu jeden z chalanov s basgitarou, predpokladám, že je to jeho brat. Po ich bravúrnom výkone im zatlieskam.