Človek je tvor spoločenský

930 104 2
                                    

(Clio)

Kanada. Toronto, to je presne náš cieľ. Je to najľudnatejšie mesto Kanady, o čom sa máme možnosť presvedčiť, keď sa v ňom ocitneme. Veľa obyvateľov je tu práve prisťahovalcov z rôznych kútov sveta, takže o pestrosť rôznych národností tu nie je núdza, rovnako ako o pestrosť dialektu a rozličných odtieňov angličtiny. Ľudia tu však zatiaľ pôsobia priateľsky.
Samotné mesto Toronto ma ale veľmi nenadchne. Rozkopané centrum mesta, všade prach, hluk, stavbári, a nie je tam toho veľa k videniu, teda, pamiatky a tak sú pokope, ale všetko mi príde predražené. Mama sa nakoniec rozhodne, že keďže máme veľa času, pôjdeme do okolia Toronta, konkrétne k Niagarským vodopádom, od ktorých sme vzdialené cca 60 kilometrov. Nechce sa mi tam ísť, najradšej by som sa vrátila do hotela, ale napokon po dlhom prehováraní ustúpim. Nakoniec to neľutujem. Kanada sa mi začína páčiť. Čo ma však mrzí a desí je, že tie chladné tiene sú aj tu. Zdá sa, že sú všade na svete, kam sa pohnem, i na inom kontinente. Nateraz sa však rozhodnem úplne kašľať na ne a vychutnávať si kanadskú prechádzku.

,,Clio, zapni si tú bundu poriadne. Je zima."

,,Možno tebe, mami. Mne ani nie."

Je to pravda. Zvyčajne mi zvykne byť zima možno takých prvých pár minút, keď vyjdem do chladu. Potom už mi je teplo. Mama však so mnou o tomto diskutovať nemieni, preto mi zapne najvrchnejší gombík na bunde, správajúca sa tak akoby som bola malé dieťa, čo sa chce ísť sánkovať a nevie sa samo obliecť.

,,Je tu krásne, nemyslíš?"

,,Dá sa," odpoviem. Neviem, čo viac jej mám na to iné povedať. Pozriem sa trochu doľava a naskytne sa mi pohľad na párik držiaci sa za ruky. Žena vytiahne fotoaparát a namieri ho na nich. Jedna fotka s úsmevom a poodhalenými bielymi zubami, druhá kde sa bozkávajú, teda.. nesústredia sa pri tom vôbec na bozkávanie, len sa snažia vyzerať akože sa bozkávajú. Pôsobia tak šťastne...

DOKEDY, pomyslím si. Neviem prečo, ale začnem premýšľať o sne, ktorý sa mi nedávno sníval. Bol v ňom akýsi modrovlasý chalan v trenírkach so srdiečkami. Smiešna to predstava. I keď.. tie modré vlasy mu pristali. Usmejem sa sama pre seba a zahľadím sa do diaľky.

,,Ss. Clio. Tamten chalan sa na teba pozerá," pošepne mi mama a pohľadom naznačuje trasu, kde sedí chalan približne v mojich rokoch.

,,A čo má byť?"

,,Ako môžeš byť až taká flegmoška, Clio? Mala by si si konečne začať viac všímať ľudí a veci okolo seba!"

,,Ale veď ja si všímam! Iba ma tamten chalan vôbec nezaujíma. A to je rozdiel."

,,Tvoj nezáujem je dokonca ešte horší, než tvoja nevšímavosť," povie pohoršene mama.

Myknem plecom, i keď sa ma jej poznámka dotkne. Dlho sa len tak mlčky prechádzame, nakoľko nám nie je do reči. Je to akokeby medzi nami boli neviditeľné búrkové mračná a vo vzduchu visela ďalšia hádka.
Mám pocit,že moja mama začínala ľutovať, že ma sem zobrala, a začne ma to mrzieť. Sklopím zrak smerom k zemi. Možno som sa ani nemala narodiť. Bolo by to pre ňu jednoduchšie. Bolo by to jednoduchšie pre každého.

,,Čo spravíš s tým jedným lístkom na koncert?" spýta sa ma z ničoho nič.

,,Predaj ho niekomu," navrhnem jej.

,,A čo keby si na ten koncert pozvala tamtoho chalana, čo sa na teba pozeral?"

,,Viem, o čo sa snažíš mami," prekuknem ju. Chce, aby som si konečne našla priateľa. Aj keby to mal byť Kanaďan. Aj keby mal byť z druhého konca sveta alebo dokonca z inej planéty.

,,O čo sa snažím?"

,,Socializovať ma, nakoľko si myslíš, že moja samota je čosi nezdravé."

,,No, človek je tvor spoločenský."

Práve rozmýšľam nad tým, že či keď toho chalana pozvem na koncert, či mi dá pokoj, a ak aj, na ako dlho.

Povzdychnem si. ,,Fajn, idem sa s tým chalanom porozprávať."

Mama sa usmeje a nadšene ma popostrčí. ,,A nezabudni sa usmievať a byť k nemu milá!"

Tak to určite. Nadhodím úsmev krivý ako paragraf a vrátim sa na miesto, kde sme boli predtým. Chalan tam ešte stále je. Zhlboka sa nadýchnem a pristúpim k nemu s úsmevom, i keď maximálne falošným.

,,Ahoj. Máš rád kapelu Sum 41?" idem rovno na vec.

,,Samozrejme! Sú úžasní! Milujem ich! Inak, ja som Benny," natiahne ku mne ruku. Benny. To znie ako meno pre psa...Vlastne, kedysi sme mali psa a volal sa Benny. I to bol jeden z pokusov mojej mamy začleniť ma viac do spoločnosti. Benny, myslím tým ten pes, bol veľký, ale celkom roztomilý. Mala som ho rada, viac, než mnohých ľudí. Problém však nastal, keď ho naštvala jedna čivava zo susedstva. Skočili do seba. Kto vyhral? Trikrát hádajte, keď mal proti sebe čivavu, ktorú by som dokázala utopiť v čajníku. Aké hrdinské, skočiť si do niekoľkonásobne menšieho. Nebola som pyšná na Bennyho. Mama ho chcela dať preč, no predbehli ju majitelia čivavy - Bennyho mi otrávili. Nikdy nezabudnem na to, ako veľmi som plakala, keď mu vychádzala pena z úst a videla som jeho zmučený, posledný psí pohľad.

,,Ja som Clio. A mám pre teba jeden skvelý výhodný návrh. Gratulujem. Vyhral si jeden lístok na ich koncert úplne zdarma," vložím mu ten tenký papierik do ruky.

,,Ako len tak?" spýta sa prekvapeným americkým prízvukom, pričom si prekvapene opraví okuliare na koreni nosa.

,,Áno."

,,Zadarmo? Žiadna služba naoplátku? Nič? To nie je len tak. Čo tým sleduješ?"

,,Nič. Skutočne nič." Ja nič. To moja mama. ,,Maj sa," kývnem mu na pozdrav a som rada, že toto už mám z krku.

,,Počkaj! Clio.. nie je to náhodou tak, že tam budeš aj ty a chceš, aby som tam bol aj ja a aby sme sa stretli a..." Benny začne byť až príliš rozkokošený. Potrebujem ho uzemniť, a to rýchlo. Zvraštím obočie a rukou mu naznačím, aby pauzol svoj prehovor.

,,Pozri, nechcem byť zlá, ale je mi jedno, čo na tom koncerte budeš robiť, alebo či tam pôjdeš, alebo či ten lístok dáš niekomu inému či strčíš si ho do riti. Nezaujíma ma to. Dostal sa mi jeden navyše a potrebovala som sa ho zbaviť."

,,Aha. Myslel som si, že ty a ja-"

,,Že ťa pozývam na rande?" zasmejem sa. Zdá sa, že som ho priviedla k rozpakom.

,,No..."

,,Si vtipný. A ja už idem. Takže ahoj," otočím sa na odchod.

,,Clio!" pobehne opäť za mnou.

,,Asi sa tam uvidíme. A rád som ťa spoznal."

Ahojte :-)

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

Ahojte :-)

Clio som dostala do Kanady a nechala ju porozprávať sa s jedným chalanom - Bennym
:-) Čoskoro ju nechám stretnúť sa aj so samotným Larsom, sľubujem :-) To ešte len bude zábava :-D

Cold shadow ✅Donde viven las historias. Descúbrelo ahora