Cold shadow ✅

V kníhkupectve

(Clio)

Lars sa neozýva. Možno má za sebou veľmi náročnú noc, možno to so mnou vzdal a možno.. neviem. Neviem, čo s ním je, a úprimne, ani ma to veľmi nezaujíma, i keď máme medzi sebou dohodu. Poobede sa zjaví Benny, rozhodnutý nám tu v meste poukazovať miesta, čo podľa neho stoja za to. Hovorím podľa neho, pretože podľa mňa stoja za hovno. Sú príliš umelé a poznačené ľudskou činnosťou na to, aby sa mi páčili. Mám rada zeleň. Prírodu. Úprimne, najradšej by som si postavila domček uprostred nejakého opusteného lesa. Niekde mimo tohoto uponáhľaného sveta.

Trpím depresiami. Priznávam si to. Ale nie som v tom jediná. Všade kam sa pozriem.. kedysi to až také výrazné nebolo. Možno to bolo tým, že ako menšia a vo svete detskej nevinnosti som to takto nevnímala. A možno niečím iným. Ale teraz vidím viac ľudí, ktorí sú na tom podobne, ako ja. V depresiách.

Možno je to spôsobené tým, že sme za posledné roky zaznamenali výrazný pokrok v technológiách, čo zapríčinilo, že ľudia sa začali stávať čoraz lenivejšími. A možno aj tým, že fyzické práce čoraz častejšie nahrádzajú robotické stroje, medzi ľuďmi vzrastá trend voliť si povolania mentálneho a sedavého charakteru. Ľudia podliehajú väčšiemu stresu. A pritom si neuvedomujú, že isté fyzické práce, pri tých by si dokázali poriadne zarobiť, nie sú ľahko nahraditeľné strojmi a menej by sa pri nich stresovali. Napríklad v dnešnej dobe je ťažké nájsť dobrého murára, maliara.. alebo aj kominára. Možno je to aj kvôli dnešným štandardom spoločnosti a predstavy o ideálnom vzhľade, živote, partnerstve, práci, predstavy o ideálnom a dokonalom čomkoľvek, pri čom má človek skrátka často pocit, akoby nebol a nerobil dosť a neustále sa musí za niečím hnať, hlavne hnať sa za tou dokonalosťou.

Výrazne som odbočila od témy. Moja depka. Áno. Ťažko posúdiť, kedy začala. Už odmala ma mama ťahala po psychológoch. Kvôli rôznym veciam: Môjmu biologickému otcovi a tomu, aby sa s nimi radila o mojom zdravom psychickom vývoji bez neho, potom kvôli mojej biologickej starej mame, ktorá ma surovo nazývala bastardom a ohŕdala nado mnou nosom, mojim úzkostiam, nespavosti, zjaveniam, ktoré som vídavala, či dokonca môjmu umretému otrávenému psovi alebo iným ľuďom, kvôli ktorým som si vytvorila odstup od ľudí celkovo.

Mama sa chichoce na Bennyho chabých vtipoch ako nadržaná trinástka. Vážne sa tak občas správa. Rozmýšľam, kedy naposledy s niekým spala. Naposledy chodila s takým jedným plešatým ujom z opravovne áut, nakoľko je "veľmi šikovná šoférka" a spanikárila, keď mala v aute pavúka. Ťukla jednak naše auto, ako aj jedno zo zaparkovaných. Našťastie, nebolo to nič vážne. Myslím tým, jednak to ťuknutie áut, a jednak ten vzťah. Toho uja som videla zopárkrát, ale nebol mi sympatický. Som rada, že s ním skončila. Bennymu sa náklonnosť mojej mamy páči. Cítim sa akosi navyše.

,,Clio? Clio!"

,,Hm?" trhnem sebou a otočím sa maminým smerom.

,,Či ideme niekam na obed."

,,Ja.. rada by som sa vrátila do hotela," odpoviem.

(Lars)

Clio nevníma, nedáva pozor a nesnaží sa komunikovať s Bennym alebo so svojou mamou. Je jasné, že v tejto chvíli, kedy má po koncerte a tak, by sa už najradšej vrátila do Francúzska. Avšak zdá sa, že jej mama nie.

,,Ako Lars? Rozprávala si sa s ním od včerajška?"

Pokrúti hlavou, no nedáva najavo žiadnu emóciu: smútok z toho, že ma nevidela pár hodín, ani sa nezamračí, a nepovie niečo v zmysle "ani mi toho debila nespomínaj". Nedáva najavo, že jej chýbam, ale zase na druhej strane, ani že vôbec nie. Je taká nečitateľná! A nepredvídateľná...