Cold shadow ✅

Tieňové divadlo

(Lars)

Kanada je pre mňa nové, úplne neznáme prostredie. Keď sa premiestnim za Clio, zistím, že sa nachádzam v prekrásnom prostredí v blízkosti vodopádov. Clio sa rozpráva s akýmsi chalanom, ktorý je vysoký, chudý, s tmavými vlasmi, ktoré vyskakujú smerom dohora, hnedými očami a tvárou posiatou malými bodkami po nevydarenom holení. Na sebe ma nohavice sivastej farby, sveter tmavomodrej farby a koženú bundu.

Prekvapí ma to. Clio nemá vo zvyku rozprávať sa s neznámymi ľuďmi. A dokonca často ani so známymi. Videl som, ako raz, keď nakupovala a uvidela svoju susedu, radšej spravila veľkú okľuku cez takmer polovicu obchodu, než keby mala okolo nej prejsť až ku pokladniam a čo i len sa jej pozdraviť. Pristúpim k nim a počúvam, o čom sa rozprávajú.

,,...pozri, nechcem byť zlá, ale..."

Ale bude zlá. Táto veta to dôkladne naznačuje.

,,...je mi jedno, čo na tom koncerte budeš robiť, alebo či tam pôjdeš, alebo či ten lístok dáš niekomu inému či strčíš si ho do riti. Nezaujíma ma to. Dostal sa mi jeden navyše a potrebovala som sa ho zbaviť," dáva mu lístok na koncert, s pre ňu typickým flegmatickým postojom.

Aha. Myslel som si, že ty.. ja-"

Pozrime sa. Tak tu má niekto nového nápadníka.

,,Že ťa pozývam na rande?"

I Clio to uhádla. Vysmeje ho. Pristihnem sa, ako sa smejem spolu s ňou. Je to totižto komické, ako tento chalan, ktorého by som výzorovo zhodnotil na päť bodov z desiatich, si robí nádeje u nej, citovo neprístupnej, uzavretej asociálky. To s ňou skôr pôjdem na rande ja, než on, pomyslím si. A to môže vidieť len môj tieň.

,,No..."

,,Si vtipný. A ja už idem. Takže ahoj."

No nehovoril som? Mám ju už celkom dobre odpozorovanú. Aspoň myslím.

,,Clio! Asi sa tam uvidíme. A rád som ťa spoznal."

Povzdychnem si. Na jednej strane je tu radosť z toho, že možno si Clio našla kamaráta a niečo viac, no na druhej.. práve to "niečo viac" spôsobuje, že sa cítim.. čo je to so mnou? Žiarlim? Neexistuje.

Zrazu začnem premýšľať nad tým, ako dlho som už s nikým nechodil. Postupne sa začínam cítiť dosť mizerne, keď zisťujem, že som sa posledný čas predovšetkým zameriaval na prácu a.. a na sledovanie Clio. Uvedomím si, ako často na ňu myslím, a zľaknem sa toho.
Rozhodnem sa vrátiť do Luxu, no keď nadíde večer, som pripravený k tomu, aby som Clio chránil pred nočnými desmi, Eris a jej spoločníkmi, aj kanadskými.

Peter mi prišiel na pomoc. ,,Nazdar, kamoš. Ako sa darí?"

,,Fajn," poviem potichu.

,,Pripravený?"

,,Ako vždy."

Eris na seba nenechá dlho čakať. Keď sa sem premiestni, zistím, že má na sebe oblečené šaty, ktoré odhaľujú jej výstrih, dlhé nohy, a vlastne všetky ženské prednosti. Takmer jej spod šiat vyskakujú dvorce pŕs. Je oblečená ako štetka, ale ona si aj často priznáva, že ňou je. Peter vedľa mňa preglgne. Býva dosť nadržaný a perverzný.

,,Čaute chalani," začne sa okolo nás opäť raz prechádzať ako hyena. Je to pre ňu typické, i keď stále ma to rozčuľuje. Je to jedna z vecí, ktoré na nej najviac neznášam.

,,Kde si nechala svojich súkmeňovcov?" spýtam sa jej.

,,Sekundičkuuu. Nebuď netrpezlivý," povie Eris flirtovne, ako pravá diablica. Neušlo mi, že sa jej páčim a flirtuje so mnou omnoho viac, než s Petrom. Nie je to však obojstranné. Nikdy sa mi nepáčili takéto pipky, ako je Eris. Mne sa vždy páčili ženy, ktoré boli inteligentné, krásne i bez make-upu a v teplákoch - skrátka som tak vedel, že sa pod tými vrstvami omietky neskrýva chlap alebo nejaká mužatka.