Kuriatko sa pokakalo

360 57 0
                                    

(Lars)

Austráliu som si rýchlo obľúbil. Milujem more a všetky prímorské krajiny ako je napríklad Tasmánia, v ktorej sa práve nachádzam teraz.

Našiel som si tu aj nejakých priateľov, medzi inými týpka z požičovne surfov, Lea, ktorému strážim sny. Mne požičia surf aj zadarmo a dokonca si spolu občas vyrazíme aj zasurfovať. Už mi to ide veľmi slušne a je fajn mať takého kamaráta, akým je Leo. On svoj život narozdiel od Clio aspoň plnohodnotne žije, vie, čo chce, a nebojácne a sebavedomo si za tým ide.
A Tenebrisčania? Leo mal pri sebe jedného, takého staršieho deduška, čo keď uvidel Luxčana, tak sa ihneď popakoval, a odišiel strašiť niekam inam. A iní sa zatiaľ veľmi neobjavili. Som spokojný. Domov sa často nevraciam, vlastne iba ak sa chcem umyť a trochu tam pobudnúť...Veď predsa, napriek všetkému je to môj domov, a ten je nenahraditeľný.

A čo ženy? No...Dospel som k tomu, že som si dal na istý čas od nich pokoj. Chcem byť na istú dobu slobodný.

Clio...Dlho som o nej nepočul, ale podľa toho, čo viem, sa jej vraj darí, i keď tiež nikoho nemá. Dala mi hneď niekoľko životných lekcií: nepomôžeš niekomu, kto tvoju pomoc odmieta. Nezmeníš niekoho, kto sa nechce zmeniť, alebo kto po krátkodobej zmene inklinuje k tomu, aby bol zase taký, ako predtým. Nie všetci ľudia sú si súdení, a hoci sa vraví, že sa protiklady priťahujú, tak to tak nie vždy je. Skôr je to tak, že pri protikladoch si každá strana hudie svoju vlastnú pesničku, a hoci je tá výmena názorov často veľmi vášnivá, tak keď spolu chcú byť tie páry dlhšie, tak by väčšinou mali dospievať k istým spoločným názorom. A to sme my s Clio nedokázali.
Možno bol ten rozchod napokon aj dobrý. Jediné, čo ma mrzí, je, že sme sa rozišli tak nepekne, ako sme sa rozišli. A možno si tajne želám, aby som ju nikdy v živote nespoznal. Možno by som sa neliečil z tej bolesti z odmietnutia a sklamania tak dlho.

(Clio)

,,Díky."

,,Čo??" prekvapene sa pozriem na Danteho a zúfalo stále rozmýšľam nad tým, ako sa naučiť zhmotniť. Pokúšam sa o to už niekoľko dní.

,,Shearah má skutočne kvalitný matroš. Tak dobre som sa už dlho nepobavil, ako práve s ňou."

,,Nemáš zač. Vidím, že máš opäť dobrú náladu," poviem.

,,Ani nie. Zdanie klame."

,,Ááále! A čože sa stalo?" spýtam sa výsmešne.

,,Kuriatko sa pokakalo," doplní ma.

,,Nevedela som, že si kuriatko. Fuj, ale cítiť to až sem!"

,,Chytáš ma za slovíčka viac, než Tenebrisčanky za gule. No jediné, čo tu práve smrdí, sú tvoje snahy pôsobiť drsne. Pôsobíš len protivne, nič viac."

Nemo a zhrozene otvorím ústa.

,,Aspoň som k tebe úprimný," mykne plecom, sadne si do kresla a z bundy, ktorá je akokeby jeho druhou kožou (vážne, doteraz som ho bez nej nevidela) vytiahne škatuľku cigariet.

Oheň si vykúzli z prsta. Ešte nikdy som nevidela nikoho zapáliť si cigaretu len tak, prstom, bez zapaľovača či zápalky.

,,Čo tak čumíš?"

,,Nič. Oči nemám len tak, na okrasu, vieš?"

,,Škoda."

,,Chcel by si, aby som bola slepá?"

,,Predovšetkým nemá. Ale áno."

,,Ok. Ja môžem byť ticho poriadne dlho," prekrížim si vytočene ruky na prsiach.

Cold shadow ✅Where stories live. Discover now