Cold shadow ✅

Zmeškaná šanca

(Clio)

Lars sa ma pokúsil pobozkať. Neviem, čo ho to pomiatlo. Veď, poznám ho len pár dní. Áno, poviete si: veď čo? Moja mama po tých pár dňoch v Kanade skončila rovno v posteli so "zajačikom" Bennym. A ja som tiež vraj vznikla následkom krátkej známosti. (Nuž čo. Moja mama je nepoučiteľná.). Alebo že kopec deciek si prvý bozk dá už po pár minútach, alebo hodinách známosti. Ibaže.. ibaže Lars je mimozemšťan.

Chabá výhovorka, viem. No sme úplne rozdielni, a práve preto sa ho snažím držať si od tela. Myslím si, že bozky či niečo viac, ako vzťah.. to by medzi nami asi nefungovalo.
Hovorí sa, že protiklady sa priťahujú, ale ja som vždy zastávala názor, že to platí skôr v elektromagnetizme, než v medziľudských vzťahoch. A je jedno, koľko som prečítala knižiek, videla filmov, seriálov, a koľko vzťahov som mala, v mojom prípade nemala. Proste si myslím, že ak majú byť dvaja ľudia spolu, tak by sa mali chápať a názorovo sa vedieť zhodnúť a tak. A ja s Larsom sme úplne odlišní. A.. je z krajiny snov! Tu na Zem sa dostal fakticky náhodou. Alebo skôr nehodou?
Budem to volať nehodou.

Treba však podotknúť, že jeho pery boli pre mňa mimoriadne lákavé. Aké to je, zažiť svoj prvý bozk, ba čo viac, zažiť ho s mimozemšťanom (resp. exotom z krajiny snov, modrými vlasmi, s vytetovaným kompasom na hrudi, gebuzinou, bisexuálom...)? Skrátka, lákavé. Len-len, že som odolala, ale nie som si istá, či keby sa o niečo podobné pokúsil znovu, tak či by som zvládla znovu odolať. A.. ako nad ním môžem tak veľa premýšľať? Neskutočne ma to štve. A čo ma prekvapivo serie ešte viac, je, že som zmeškala príležitosť ho pobozkať.

Ráno vstanem s bolesťami hlavy. Nespala som veľa, preto sa rozhodnem objednať si čiernu kávu. Doteraz keď sme s mamou aj niekde cestovali, tak som kávu pokladala za slabinu hotelov, no vyskúšam, akú robia v tomto jednom.

,,Mne si nič neobjednala?"

Keď sa objaví Lars, nadskočím od stola tak, že kávu skoro rozlejem. Rýchlo chytím pohár kolísajúci sa na podšálku. Trochu kávy som si pri tom vyliala na ruku. Utriem si ruku do nohavíc.

,,Ježiši Kriste! To fakt nevieš, čo od dobroty?" zamračím sa naňho. Jemu to zdá sa, že príde smiešne. Super.

,,Dobré ráno. A zase taký strašidelný nie som."

,,Nie? Čo to máš zase na sebe?" pozerám sa na sivobiele tričko, z ktorého stredu priam vyskakuje hnedá konská hlava. Vyzerá to ako 3D. Fakt super. Ešte kapríky mať v očiach, pribrzdený a unavený mozog.. a zrazu bum! Modrovlasá gebuzina s konskou hlavou pred vami!

,,Tričko?"

,,Ale aké."

,,S koníkom."

,,Vďaka za potvrdenie, že ešte nie som slepá," odpoviem a vyvrátim zrak k bielemu stropu.

,,Tak potom prečo si sa pýtala?"

,,Veď som hovorila. Aby som zistila, či ma zrak neklame," zaklamem.

,,Som tu kvôli našej dohode."

,,Akej dohode?"

,,Veď vieš, že mi ukážeš niečo pekné."

,,To si mal prísť o niečo neskôr, ešte som sa nestihla učesať," prehlásim sarkasticky.

,,To nevadí. Čo pekného mi dnes ukážeš?''

,,Objednám ti kávu?"

,,Nie. Je to temne vyzerajúci-ca vec," zhodnotí, keď si prezrie obsah pohára. Má pri tom pokrčený nos a akýsi nedôverčivý výraz a mňa samu sa to dotkne. Milovala som kávu. Miestami som si bez nej nedokázala predstaviť ráno. Ani poobedie. Ani podvečer.