Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 1.

Moje meno je Elizabeth Santosova a mam 19 rokov.Dokončila som si svoju strednú školu a chcem začať pracovať.
Som jedináčik a moji rodičia by chceli ďalšie dieťa ,ale naskytol sa jeden problém ,som chudobní.Peniaze akurát máme na vyplatenie domu a na pár surovín.Moje oblečenie nie je také aké by som chcela.Nemozem si ho dovoliť ako ostatní.Aj tak som šťastna .Mám rodinu ,ktorá mi venuje lásku a rôzne iné pocity.

Ležím na mojej polorozpadnutej posteli a dívam sa von oknom . Vločky ktoré padajú sú veľmi krásne. Škoda ,že všetko také nie je.Vedela by som si predstaviť ,že by všetci mali rovnako peňazí a nerobili sa rozdiely.
Pozriem sa do môjho tlacitkoveho mobilu a zistím ,že je čas sa pripraviť na môj pohovor do novej práce.
Zobrala som moje najelegantnejsie šaty a upravila sa dostatok.

"Mami?" Kričím na ňu zdola,keď sa obuvam.Pocujem kroky a vidím osobu predo mnou.

"Dcérka už ideš?" Ja len prikývnem a do ruky si zoberiem moje kľúče.Zamknem náš dom a schovam si ich do svojej kabelky a utekám na autobus.Stiham ho našťastie.Zaplatim si lístok a hľadám voľné miesto.
Nikde ho nevidim,teda vidím ale tam nepôjdem.Zastavim sa chytím sa ,aby som nespadla.

"Hej ty"niekto kričí.Neviem na koho tak sa otočím.Diva sa na mojom smerom nejaký mladý chalan o ktorom nemôžem povedať,že je škaredý.

"To na mňa kričíš?" Spýtam sa a on prikývne.Rukou ukáže na miesto vedľa seba a ja pokyvnem hlavou ,že nie.On sa postaví a jeho kroky smerujú ku mne.

"Čo sa ma bojíš?"spýta sa ma posepky do ucha a jeho ruka skončí na mojom páse.Pokyvnem hlavou a snažím sa upokojiť .Nechcem dať najavo svoju nervozitu a moje šaty nechcem aby skočili niekde mimo mňa.Jeho ruka sa hýbe pomaly dole ,tam kde nechcem.Vsimnem si budovu ,kde mám pohovor a odtrhnem sa od neho a vyjdem von.

"Veď my sa ešte stretneme"zakričí neznámy chalan z autobusu a ja sa porozhliadnem okolo seba či nejde auto.Videla som akurát jedno ,ktoré zastavilo a ja som mala voľno cez cestu.Zastavila som sa pred budovou a nadýchla sa a vydýchla.Pridem k pultu a čakám na babu kým sa otočí na mňa.

"Prepáčte"nakoniec sa rozhodnem ja hovoriť."dnes tu mám pohovor"poviem a ona prikývne.Mam pohovor na čašníčku ,tak hádam mi to vyjde.Postavi sa a ukáže mi aby som išla za ňu.Posluchla som a kráčala neznámou chodbou až kým sme sa zastavili pred dverami riaditeľa.

"Dobrý deň"pozdravím ako som hneď vošla dnu a on si ma preskúmal.Ukazal na stoličku a ja som si na ňu sadla .Bola som celá nervózna a hrala sa s prstami.Nakoniec sa postavil .

"Ja som Dereck a budeš ma volať pán Dereck"ja som sa okamžite postavila a podala si s ním ruku.Sadla späť a čakala čo mi povie.

"Tak vyštudovala si školu a chceš pracovať."prikývla som."koľko by si chcela na hodinu?"spytal sa ma otázku ,ktorú mi mama pripomenula nech dám ako myslím ale nie veľa.

"4eura"vydýchnem a čakám ako zareaguje.On len prikývne a dá predo mnou dajaky papier a pero.Precitala som si to a zistila že je to zmluva.
Podpísala a odišla odtiaľ.Vysla som von a potichu som sa zaradovala.

"Mami?" Zakricim a zavriem za sebou dvere."mám skvelú novinku"poviem a keď prídem do obývačky vidím ich hlavy v dlaniach.

"Prijali ma a čo sa deje?" Spýtam sa ich a otec si konečne zdvihne hlavu a pozrie sa na mňa.

"Musíš si do konca mesiaca nájsť manžela."povie otec a mne sa zatočí hlava a dopadnem na zem.
Zobudím sa obliatie a celá mokrá.

"Prečo?"poviem tichým hláskom.

"Nemáme dosť peňazí a chceme aby si žila šťastne"povie mama a mne sa spustia slzy.Oni nevedia pochopiť že chcem toho pravého.

"Mama ale ja chcem sa zamilovať ale do toho ktoré ho budem ľúbiť a nie do toho ktorého potrebujem aby som sa zachránila.,"poviem a utriem si moje neposlušné slzy.

" A nepotrebujem mať všetko.Staci mi mať vás"rozhodne poviem.

"Ak si nenájdeš ,budeme nútený my ti vybrať"povie otec a mne sa zastaví svet.Naozaj to povedal?

"Vy ma chcete donútiť aby som sa zamilovala?"nakricala som na nich a utekala do svojej izby.

Som nútená sa zamilovať.

Ahojte je to moja nová kniha.
Hádam sa vám bude páčiť.