Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 41

Tak a som tu zas!
Hello nová časť .

Príjemné čítanie.

***

Elizabeth

Ráno som vstala a Max vedľa mňa už neležal.Otocila som hlavu k hodinám a zistila som ,že je pol dvanástej a Max je už určite v robote .Pomaly som sa vyhrávala z mojej mäkkej a tepluckej perinky a vošla do kúpeľne ,kde som sa chystala osprchovať sa.

Nahá som vošla do sprchoveho kúta a nechala tiecť teplé kvapky po mojom tele a na ruky som si vyliala veľa šampónu na vlasy.Drhla som si ich poriadne ,aby boli voňavé a jemne.
Potom nasledoval sprchový gél a ten som si rozotrela po celom mojom tele.

Vyšla som z neho a okolo seba som omotala moju huňatu bielu osušku a do druhej ruky som zobrala ďalšiu na vytrenie mojich mokrých vlasov.Pozrela som sa do zrkadla a dala si osušku dole z vlasov a otvorila dvere a osušku som mala na vlasoch .

"Karol?"povedala som prekvapene ,keď som si všimla osobu stojacu pri okne a otočenu mi chrbtom.Ale hneď ako som povedala jeho meno sa ku mne otočila a usmial sa.Mna až striaslo z toho úsmevu,nebol to on aký býval .Zmenil sa.

"Hej som to ja."prehovoril po minúte tichá a preskenoval ma už tretí raz.Potom som si uvedomila ,že pred ním stojím iba v osuške,pod ktorou som nahá.Pribehla som k svojej skrini a vytiahla si odtiaľ spodné prádlo a do ruky si zobrala Maxovo tričko.

Chcela som sa ísť rýchlo obliecť do kúpeľne ,ale jeho ruka ma zastavila na mojom lakti .Otočil ma k sebe a tvrdo a nenasytne ma pobozkal.Bolo to niečo škaredé a hrozné.Snazila som sa ho odomna odstrciť ,ale bol veľmi silný .Jeho pevný stisk na mojej ruke zostával naďalej a mňa to hrozné bolelo.

"Je čas sa zahrať"zasepkal mi do ucha a zahryzol mi don.Nechapala som jeho slovám . Zahrať?Pobozkal ma a ja som sa od neho zázračne odtrhla.

"Akože zahrať? Kde je môj starý dobrý Karol"poviem so strachom a k tomu sa mi hlas ešte aj triasol.On sa zasmial hrdelne.

"Tvoj starý Karol zmizol vtedy ,keď si sa vydala za toho tvojho Maximiliána"jeho oči stmavli a on sa ma chystal zase pobozkat ,ale ja s pevnou vôľou a odhodlaním som ho kopla medzi nohy a dufala ,že to pomôže .Chvíľu bol skrceny ,ale hneď ako videl ,že idem ujsť sa postavil a zachytil ma pred dverami.

"Za toto budeš pykať"zavrcal a hodil ma na posteľ.

"Pomoc"kričala som .

"To ti nepomôže, ružička"zasepka mi a vrhne sa na mňa ako hladný vlk a ja som sa mu stále vzpietara.Zhodil zo mna uterák a vyzliekol sa.Stale ma držal za ruky ,aby som nemohla nič robiť.Tvrdo vnikol do mňa a mne sa vydrali na povrch môj slzy.

Plakala som a on pokračoval.

Konečne odišiel.

Koniec

Ale nie

Ležala som na posteli a plakala som . Nemohla som uveriť ,že to naozaj spravil.

"Zlatko som doma"počula som kričanie zdola.Rychlo som sa postavila a rozmýšľala som ako sa mám zamaskovať,ale bolo už neskoro.
Max vtrhol do izby a keď ma videl rýchlo prišiel ku mne.

"Čo sa stalo? Prečo tu je krv a prečo plačeš?"zahrnul ma otázkami .

"On .....ma ... znásilnil"zasepkam mu a rozplačem sa ešte viac.

"Kto? Hovor so mnou"hovoril so mnou Max .Ja som nemala na nič chuť.

"K-k-karol"trocha mi to trvalo kým som sa vykoktala

"Ja ho zabijem"postaví sa a ja ho chytím za ruku a stiahnem späť ku mne.Urobim na nrho psie oči a on prikývol.Pochopil ma a ľahol si ku mne.

"Zavolám ešte Tine"prikývnem a zaspím.