Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 28

Kúpila som si malý byt ,ktoré pre mňa úplne stačí.Poradila mi ho Tína.Len ona vie ,kde sa nachádzam.Max mi stále píše smsky ,ale ja mu neodpisujem.Nemam chuť mu písať.
Našla som si prácu .Budem robiť modelku pre známu firmu .Povedali mi ,že dnes nafotim pár fotiek pre firmu Face ,ktorá sa zaoberá kozmetikou.

Max mi chyba ,ale zase neviem či mu mám veriť.Neviem čo mám robiť.Nebolo by to prvýkrát,čo by nás chcel niekto odtrhnúť od seba ,ale ja neviem.Citim sa zmäteno.Neviem komu mám veriť.Ale ak chce ma Max späť tak nech mi ukáže nejaký dôkaz ,že to dieťa nie je jeho.Tína mu tiež moc neverí ,ale neverí ani Kristíne.Necham to chvíľu prúdiť .

Prechádzam sa po byte a kusem si nechty.Som strašne nervózna.O hodinu mám byť v práci a ja si neviem čo mám obliecť.To sa mi ešte nestalo.Ved predsa už nie som mala.Mama mi vedela vždy v tomto pomôcť ,ale odvtedy ako sme sa s Maxom zobrali som ich nevidela.Akoby sa prepadli pod zem.

"Tína"poviem hneď ako započítané zvonček.Bezim otvoriť ,ale tam nestala Tina ,ale nejaký kuriér.Dal mi do ruky krabicu a zmizol.Ja som stála na mieste a dívala som sa na tú krabicu.Zatvorila som dvere a išla si sadnúť do obývačky.Pomaly som otvarala krabicu ,kde bol na vrchu list.

Ahoj Beth.

Nemôžem prísť ,lebo zrazu mi oznámil Jason ,že ideme na chatu.Sedim v aute a bez signalu.Ale nikdy by som ťa nenechala v štichu.Preto aj ta krabica.Zabalila som ti tam peknú krajkovanu sukňu , ktorá je po kolená takže sa nemusis báť ,že je krátka a k tomu biely krajkovany top.Topanku verím ,že nájdeš vhodné a aj kabelku.
Viem ,že tam máš červené lodičky ladiace  k šperkom ,ktoré som to dala tiež do krabice.Kabelku viem ,že tiež máš.Budem to držať palce nech ti to vyjde.Tesim sa ,keď ťa uvidím na tých plagátov a na internete.

Domov prídem o 3 tri dni.

Verím ti a držím palce.

Tvoja najlepšia kamarátka Tína.

Odložila som list na stôl a vrhla som do krabice.Z nej som vytiahla peknú červenu sukňu ako aj ju opisovala.
Vytiahla som aj top ,ktorý má byť k tomu.Nemohla som tomu uveriť.Naozaj mi poslala jej veci?
Musela som sa nad ňou zasmiať.

Obliekla som sa a pozrela do zrkadla.Vsetko mi sedelo ako uliate.Nemalovala som sa ,lebo ma tam budú ako oni budú chcieť.
Max mi chyba ,ale ukážem mu ,že aj bez neho viem aspoň trochu pracovať a zarábať.Sice mi bude chýbať ,ale musím to nejako vydržať.

"Dobrý deň"vošla som dnu firmy Fashion Model ,kde pracujem a tam stál moj šéf a vedľa neho muž ,ktorý mohol mať takých 35 .Vedľa toho muža ,žena,ktorá vypadala byť ako jeho práva ruka.

"No pod Elizabeth .Ako vidím si sa vyfintila takže sa budeš aj v Tom fotiť.Len ťa namaľujú ich kozmetikou"prikývnem sadnem si.Vidim sa v zrkadle a za mnou mladá pani ,ktorá má hneď začala líčiť.

"Ste krásna.Som rada ,že som práve vás mohla líčiť"povie a ja sa zasmejem . Pozriem sa na jej vytvor na mojej tvári.Od úžasu otvorím ústa.

"Ja vám musím povedať ,že máte čarovné ruky"ona sa zasmeje.

"Som Elizabeth ,ale hovor mi Beth"poviem a podám jej ruku.

"Ja som Sasha a volaj ma ako chceš"vloží jej ruku do mojej a zasmejeme sa.Vsimnem si ,že ten muž ,ktorý vlastní tu kozmetiku sa na mňa stále pozerá.

"Elizabeth pod "zakričal na mňa môj šéf a ja sa pohnem k nim.Prisla som k nim a nastavila môj úsmev.

"Toto je pán Brown a toto je jeho práva ruka pani Wrost"ja prikývnem a podám si s nimi ruku.Pani Wrost sa na mňa diva akokeby sa ma chystala zabiť.Presli sme na fotenie a ja som robila pózy.Moje ústa boli vysvihnute do úsmevu.Mala som čo robiť ,aby som sa neprestala usmievať.Spomínala som sa na spomienky s Maxom.

"Prepáčte"poviem a utekám na WC .Začala som plakať.Chyba mi a strašne moc.Vytiahla som mobil a napísala som mu správu.

Od : Beth

Pre: Maxa

Chýbaš mi.Preco sa to muselo stať práve nám?

Poutierala som si rýchlo slzy a vyšla von.Tam všetci  na mňa čakali.Pomaly som kráčala k nim.Bála som sa čo mi povedia.

"Prepáčte ,ale spomenula som si na niečo čo ma rozplakalo"môj šéf sa chcel pustiť do mna ,ale pán Brown ho zastavil.

"To sa stáva .Choď za Sashu nech ťa ešte raz namaluje"povie a ja poďakujem a idem rýchlo za ňu.Sadla som si a pozrela sa či nemám nejakú správu.Ale nebola žiadna.

"Čo sa ti stalo?"spýta sa ma Sasha a maľuje ma.

"Ja som si spomenula na môjho manžela."poviem a snažím sa zase nerozplakat .

"Čo ? Stalo sa niečo s ním?"spýta sa ma a ja som prikývla.Vsetki som jej vyrozprávala a ona ma počúvala

"Nechaj plynúť čas.Uvidis ,že všetko sa vyrieši"povie a ja ju vďačné objimem.
Fotenie potom už dopadlo dobre.Nasli sa fotky ,ktoré sa im páčili a zase aj ,ktoré sa im nepáčili.Nie každý má ten istý vkus.

Hádam sa páči.
Ďalšia kapitola bude z pohľadu Maxa.
Aké máte pocity?