Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 17

Dnes nastal deň môjho odchodu z nemocnice.Som celá rada a aj smutná.Cele 2 dní sa tu neukázal Max.Chyba mi .Ethan mi tiež chýba ,ale tým ,že bol dlho preč tak som sa zaľúbila do Maxa.Možno to je pre niekoho nemožné ,ale pre mňa nie.

"Ahoj"pozdravila ma Tina a ja som len kyvla hlavou.Do jednej ruky zobrala môj kufor a vydala smerom k dverám.Ja som sa stále nepohla z miesta a len som sa dívala na ňu.

"No pod ,čo tam sedíš"poviem usmievavo a ja sa preberiem z rozmýšľania.

"Max nepríde?"spýtam sa jej a z jej tváre už opadol úsmev.Cakala som na odpoveď ,ale furt sa neozyvala.

"Nepríde.Odisiel .Nechal ti slobodu"povedala a mne sa začali do očí tisnut slzy.Nechal ma tu samu s dieťaťom ,ktoré je nanajvýš jeho.
Otvorili sa dvere a dnu vošiel Justin s Jasonom.Justin sa posadil ku mne a objal ma.

"Poď ideme"posepkal a čakal kým sa postavím.Prikyvla som a pomaly  som vstala na vlastné nohy.Doktor nás čakal pred dverami a výsledkami v ruke a jeho pohľad na hrial.Bol to mladý doktor ,ktorý za každým ku mne milý a ohľaduplný.

"Ďakujem pán doktor"poviem s trasucim sa hlasom a on prikývne.

" Čo sa stalo ,keď plačete?"spýtal sa a ja som sa na to ešte viac rozplakala.Skryla som sa do Justinom hrude a plakala ďalej.

"Viete , jej priateľ odišiel kvôli tomu ,že na ňu bol trocha taký prísnejší.Oni sa zobrali kvôli rodičom , ktorí im to nakazali a oni dvaja boli úhlavný nepriatelia.Ale ako vidíte skončili a dieťaťom a zamilovali sa.Lenze on nevedel o Tom ,že aj ona sa doňho zaľúbila a odišiel "povie za mna Tina ,podľa mňa až moc dopodrobna.

"Nechcete byť rovno spisovateľka?" Spýtal sa doktor a všetci sme vypukli do smiechu.

"Nie nie ,ale ďakujem" povie Tina a podáme si s ním ruky.Nasadli sme do auta a viezli sa domov.

"Nechceš ísť ku mne?"spýta sa ma Tina a ja len pokrútim hlavou.Chcem ísť domov.Chcem sa presvedčiť na vlastné oči ,že tam nie je.

"Naozaj aspoň ja tam nemám zostať na jednu noc ,aby si si zvykla?"spýtal sa ma Justin .Ja som prikývla hlavou na znak nie a pobozkala na líce.

"Ahojte"poviem ešte skôr ako zabuchnem dvere na aute a poberiem sa dovnútra.Otvorim dvere a vojdem dnu.Vsade je tma.Najprv vybehnem hore a pozriem do skrine .Zistím ,že naozaj odišiel ,lebo tam nemal jeho veci.Slzy sa mi spustili a zišla som späť dole do kuchyne.

V kuchyni som videla nejakú obálku a podišla som k nej a na nej bolo napísané moje meno.S trasucimi rukami som ju otvorila a začala čítat.

Milá Elizabeth :*

Píšem to ja.Pisem to 5 minút pred odchodom z tohto domu.Nevies ani ako ťa veľmi milujem ,ale viem ,že ty ma nenávidiš za to čo som urobil.Dovol mi ,aby som ťa Niekedy ešte mohol stretnúť.Naschval ti nechávam túto moje číslo ,aby sme si mohli Niekedy zavolať.

Ľúbim ťa ako soľ,
Ktorá sa nikdy neminie.
Bozkávať ťa túžim
Tak nevinne.

Budem na teba spomínat,
V spánku ,v nespanku.
Budem ťa milovať
Až dokym sa neunavis.

Nikdy na teba nezabudnem,
Na tú tvoju nevinnú tváričku.
Zostanes navždy v mojom srdci
Až dokým nezomriem.

Milujem ťa až moc.
Dávaj pozor na seba a naše dieťa.

Prosím zavolaj mi hneď ako prídeš z nemocnice.

Tvoj Max .

Utrela si svoje slzy a do ruky som chytila môj mobil.Vytocila som Maxa a dala si ho k uchu.

"Prosím" ozve sa hrubý hlas do telefónu.Ja sa zatriasem.

"Max" ozvem sa  do telefónu.

"Beth si v poriadku?"ozval sa zo starostenym hlasom.

"Som v poriadku.Preco?"

"Čo prečo?"povie Max nechápavo.

"Prečo si odisiel prečo?" Udrziavam v sebe plač.

"Urobil som to pre teba.Prosim neplač ,lebo to nezvládnem a zrusim hovor" povie a ja dusim všetko v sebe.

"Chýbaš mi " poviem.

"Aj ty mne a ani nevieš ako" mám chuť h pobozkať.

"Mám chuť ťa pobozkat a ty tu nie si " poviem .

"Ani nevieš ako ja mám chuť  na teba .Predstavujem si to ako sa podomnou zvijas od slasti" zatvorím na chvíľu oči.

"Rada by som ťa teraz cítila v sebe"poviem a vzdychnem do telefónu.

"Musím končiť milujem ťa"

"Aj ja teba"poviem a hneď zrušíme.Naozaj som to povedala ?

Uvarila si čaj a zobrala ho do ruky.
Odpila som si trošku horúceho a hneď som to oľutovala.Moj jazyk som si podpálila a strašne to stípalo.

Rýchlo som sa snažila položiť sialku ,ale spadla mi.Celu ruku som mala červenú a rýchlo som utekala si ju dať pod studenou vodou.

"Au"pípnem a počujem zazvonit zvonček.Poberiem sa k dverám a otvorím ich.Predomnou stojí Justin opretý k stenu hľadiac na mňa.

"Poď ďalej"poviem a ukážem.Moju cervenu ruku som si dala za chrbát ,aby ju nevidel.

"To čo sa stalo? Prečo si rozbila sialku? Neublížila si si?"Pribehol hneď ku mne a do ruky so vzal moje ruky.

"Au"poviem si a on to musel počuť ,lebo sa pozrel a hneď utekal .

"Vďaka "poviem a objimem ho.

****

Mám to už ukončiť či ešte pokračovať?

Je to na vás.Viem si predstaviť ako by som pokračovala.

Do komentu hoďte odpoveď a budem len rada ak vyjadrite svoj názor m tejto knihe.