Nútená sa zamilovať

Kapitola 8/56

Ahojte .

Nová čast ,je dlhšia a hádam sa bude páči.

Nová časť bude až od dva týždne v stredu .

Príjemné čítanie a hoďte comment.

****

Max

Keď som ju videl , nemohol s uveriť ,že to je ona.Tak prekrásna a nevinná.
Musel som jej to všetko povedať len z jedného dôvodu,lebo som nemohol dovoliť ,aby som bol zas s ňou.

Aj keď viem jedine.
Nehodlam sa jej len tak ľahko vzdať.
Neprenecham ju len tak Ethanovi.

"Kristína"hneď poviem ,keď sa otvoria dvere a v nich ona len v spodnom prádle.

"Zlatko mám na teba chuť"zapradie mi do ucha a teraz by som si najviac prial ,keby bola na jej mieste Beth a nie ona.

"Nič nebude"zavrcim na ňu a odstrcim ju jemne od seba,aby som jej náhodou neublížil a nebola ti ešte viac. Mohol by som skočiť k jej doktorovi a opýtať sa ho dokedy to bude takto .

Otočil som sa a zase som vyšiel z bytu skôr ako som si tam ešte len sadol.
Naštartoval auto a vybral sa do nemocnice.Sadol som si do čakárne a čakal kým ma prijme dnu.

"Pán Calton" ozvalo sa moje priezvisko a ja som sa hneď postavil.

"Dobrý deň pán doktor"pozdravím hneď ako vojdem do jeho ordinácie.

"Max vitaj čo ti robíš"usmial sa na mňa a ukázal mi nech si sadnem.

"Som tu kvôli Kristíne"poviem napokon a on sa zamračí.

"A čo s ňu? Je v poriadku?"spýtal sa ma a mne sa to zdalo nejako čudné. Preco by sa pýtal ako jej je ,keď je sám on doktor a má vedieť o jej zdravotnom stave.

"Má prísť o dva týždeň na kontrolu a bola tu pred mesiacom a pol ,že ešte nie je úplne v poriadku a že mu zostať doma ,ale ona je úplne v poriadku"poviem.

"Ona tu už nebola pol rok ,keď ti bola povedal som jej ,že je v poriadku a že nech vám povie ,že už sa nemusíte o ju starat ,že sa dokáže . Už sa totiž vrátila do starých koľají"otvoril som oči a hneď ich aj zavrel.Takze ona mi klamala.

"Ďakujem pán doktor"postavím sa a rozlúčim sa s ním podaním rukou.

"Aj ja vám ďakujem za vase pozretie"odpovedal mi s úsmevom a ja som sa naňho usilene tiež usmial.
Vyšiel som z ordinácie ,len s myšlienkou ,že hneď vyhodím z domu Kristínu.

Alebo urobím jedno.

Nechám si ju ešte tie posledné dva týždne a keď príde akože z priehľadky,ktorá sa áno nekonala tak jej poviem ,že viem pravdu a že nech hneď zmizne.

To bude najlepšie.

Zazvonil mi mobil a ja som si ho zobral do ruky ,aby som sa pozrel ,kto mi volá. Dave.

"Prosím braček"
Zdvihnem telefón s týmito slovami.

"Ahoj Maxik,pozývame ťa na večeru"
Ozve sa môj brat s debilnym hlasom.

"Dobré prídem a kto všetko tam bude?"
Spýtal som sa.

"Ty ,ja , žena , syn, a mojej ženy kamarátka z detstva"
Odpovie mi na moju otázku.

"Dobré o koľkej? A mám zobrať aj Kristínu?"
Spýtal som sa a dúfal som ,že povie nie ma Kristínu.

"Dnes o hodinu ,aby si bol u nás. Bývame kúsok od seba takže to nebude hádam pre teba také ťažké prísť a Kristínu nie. Moja žena povedala ,že ju moc nemusí a tá jeho kamarátka ju pozná a tiež ju nemusí"
Zasmejem sa na jeho slovách.

"Dobre dobre o hodinu som tam"
S úsmevom na perách skladám môj telefón. Aspoň mi niekto polepšil náladu.

Zaparkoval som pred bytovkou a vystúpil. Musel som sa nadýchnuť a vydýchnuť ,aby som sa ak trocha upkjil nad myšlienkou ,že Kristína to všetko len sfalšovala.

Otvoril som dvere a zavrel ich aj za sebou.Počul som zvuk z obývačky čo znamenalo len jedno ,díva sa na televízor a musí byť tak do toho zažrata ,že si nevšimla ,že som aj prišiel a to mi sedí.

Nemusí ani vedieť ,že sa niekde chystám. Vbehol som do kúpeľne ,vyzliekol sa a vošiel do sprchy.
Toto mi veľmi prospelo. Teplé kvapky padajúce na telo a užívať si pocit bez problémov.

"Maaaax pusti ma ,chcem sa ísť napiť"smiala sa Beth ,ale ja som ju odmietal pustiť

"Nie láska nepustím,chcem si ťa užiť dovtedy kým budem môcť byť s tebou"poviem jej a vášnivo ju pobozkam.

"Veď ja ti nikde nepôjdem ,len sa napojenie a prídem späť k tebe tu"
Odpovie mi s úsmevom a s iskričkami v očiach. Doteraz mi nič nedala ja narodeninám.

"No dobre"nakoniec ju pustim a ona rýchlo beží preč.Preslo 5 minút a ona sa nevracala. Postavil som sa a išiel som sa pozrieť do kuchyne ,ale nebola tam. Rozhodol som sa ísť do našej izby.
Otvoril som dvere a tam som ju videl ležať. Ležala tam v čipkovanom spodnom prádle a hrýzla si do pery.

"Všetko najlepšie milačik"povie mi a pôda mi škatuľku . Otvoril som ju a v nich boli hodinky ,ktoré som veľmi chcel ,ale nemal som si ich čas kúpiť a ona mi ich kúpila.

Strávil som s ňou najkrajšiu noc.

Skĺzol som po stene dole a nie len kvapky po mne stekali ,ale aj moje slzy. Prečo sa všetko musí diať práve mne a Beth?

Prečo?
Prečo som nemohol mat s ňu normálny ľubezny život.

Ale som rád ,že sa všetko stalo okrem toho zlého.

Bez rodičov by som ju ani nepoznal.

Nakoniec som vyšiel zo sprchy a zistil som ,že za 10 minút mám byť u brata.
Rýchlo som na seba natiahol jeansy a biele tričko ,ktoré mi obkreslovali moje svaly.

Za ten čas čo bola Beth vo väzení som viac na sebe makal . Málo som bol doma  a viac v posilke.

"Kde ideš?"zrazu sa pri mne objavila Kristína.

"Na večeru"odpoviem jej.

"Kde?"neustále otázky.

"K bratovi"

"Idem s tebou"

"Nie teba nepozvali,lebo tam nebudeme sami. Čakajú ešte nejakú návštevu ,ktorá si nepraje mať teba tam"povedal som jej to narovinu a stratil som sa za dverami nášho bytu.

Zaklopal som na ich dvere a čakal som kým mi prídu otvoriť.

"Vitaj braček"objal ma bratský.

"Ešte neprišla ,prišiel o pár minút skôr." Prikývol som a sadol som si do obývačky na gauč.

"Už som tu" započul som a zostal som obarený.

Toto som rozhodne nečakal.