Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 24

O 3 mesiace neskôr

Za tieto mesiace sa veľa toho neudialo.Spolu s Maxom sme svoj vzťah dali do poriadku tak ako má byť.Som veľmi šťastná ,lebo za tých pár mesiacov mi to aj dokázal.

Flashback

"Zlatko?"počujem volanie môjho mena.Bezim do izby a tam stál Max s ružou.

"To si nemusel"poviem hneď ,ako mi ju poda a vsune si ma do jeho náručia.

"Ale ja som chcel a priprav sa ideme sa kúpať"povie a ja celá natesena len prikývnem .Odíde z izby a ja rúžu dám do vázy .Vyberiem si zo skrine moje modrobiele plavky a dám si ich na seba.

"Baf"vybehne na mňa Max a ja sa ho zlaknem.Chytim sa za srdce a vystrašene na neho pozerám.Odsuniem ho od seba a poberiem sa sama k lehátku.

"Prepáč" počujem zasepkanie do ucha.Jeho pery sa ocitnú na mojom krku a ja ho od seba odsotim.

"Takmer som vtedy dostala infarkt a som nahnevaná ,nechaj ma radšej na pokoji"poviem a zavriem svoje oči.Snazim sa oddychovať ,ale nepodarilo sa mi to.Necitila som totiž pod sebou lehatko.

"Daj ma dole"začnem kopať nohami.Max ma drží ako princeznú a viem čo chystá .

"Opovaz sa"poviem a ukážme výhražný prst.On sa nad tým len zasmeje a po chvíli sa ocitnem pod vodu.Vynorim sa a drkocem zubami.

"Je až taká studená?"spýta sa ma a ja prikývnem.On dáva akurát svoju ruku do vody a na ho potiahnem.

"Ty potvora takto má nachytať"ja myknem plecami a plávam ďalej od neho.Ked si myslím ,že som dostatok ďaleko ,otočím sa a hľadám Maxa.Max tam nebol.

Zrazu som pocítila studený dotyk na mojej pravej nohe a nevedela som zo začiatku to je.Ale ,keď ma daný človek potopil tak som hneď zistila ,že to je Max.Strelila som mu facku pod vodu a vynorila sa.Plavala som ku okraju a vydýchla sa.

"Zlatko"počujem volanie na mňa.Max sa po chvíli ocitol pri mne.

"Nehnevaj sa"povie a pritúli sa ku mne.Ja som to nevydržala a pritulila sa tiež k nemu .Boli sme opretý o okraj bazénu .

"Milujem ťa"posepka mi do ucha a ja ho pobozkam.

"Aj ja teba"poviem mu tiež.

Koniec flashbacku

"Max pohni si ideme na tú oslovau k Tine"kričím naňho z dolného poschodia.Tina ma dnes oslavu,lebo ma 21rokov práve dnes.Kupila som jej hodinky a album s našimi fotkami.

"Veď už idem ,bud trocha trpezlivá"povie mi Max hneď ako ho vidim ísť dole .

"Ja som trpezlivá ,len tebe to vždy trvá jak by si sral na záchode"poviem a založim si ruky na mojich prsiach.On sa len zasmeje a obíde ma.

"Aspoň si mi mohol pomôcť s tými taškami"nahnevane za ním zakricim ,keď sa on pomaly ocitá pri aute.

"Aj ja keď chcem čosi pomôcť ,tak si to musím sám"povie a ja viem presne na čo myslí.Totiz včera chcel mať sex ,len ja som bola unavená a odmietla som ho tak sa musel urobiť sám.

"Dobré dobre ,ale toto je niečo iné"poviem ,keď sa snažím ísť s piatimi taškami .On sedel v aute a čakal len na mňa.Naschval som ešte spomalila tempo.

"Kde si s tym svojim zadkom"povie nahnevane a vystúpi.Uvidi ma a pokrúti hlavou .Zoberie mi tašky z ruky a ide rychlym krokom k autu.Ja si so spokojným úsmevom sadnem do auta a vyckavam naňho.

" A že mne to trvá"zamrmle si ,ale ja som ho počula.

"A že kto je trpezlivý"zasmejem sa a on tiež.

"Aspoň vieme ,že sme si podobný"povie a ja spokojne prikývnem.Celu cestu som pokojne sa usmievala.Bola som šťastná ,že ho už mám pri sebe.

Cinkla mi správa na mobil a ja som si ju pozrela.

Neznáme číslo: Nenechám ti ho len tak.Dnes si ešte uži u Tíny ,lebo potom zažijete len čisté peklo.

Ja: kto si?

Neznáme číslo: Tvoja nočná mora..

Vystrašene som vypla mobil a všimla si ,ze Max na mňa čaká.Nadychla som sa a vydýchla.Zrazu mi zase cinkla sprava.

Neznáme číslo: Len dychaj ,aby sa ti nič nestalo.

Ešte viac sa ma zmohla panika.Otocila som sa do všetkych strán,ale nikoho som nevidela.

Neznáme číslo: márne hľadáš

"Beth ideš?" Počula som kričanie Maxa na mňa.Prikyvla som a pomaly som kráčala k nemu .Citila som nervozitu v sebe.Kto by ti mohol byť?

"Ahoj Tina"pozdravím ju a objimem.

"Ahoj Beth a Max"povie a pomaly už vchádzame do obývačky.

"Všetko najlepšie ti prajeme"poviem za nás dvoch a podáme jen darček.Ona si ho hneď začala rozbaľovať.

"Oh,ďakujem to ste nemuseli"s plačom vravela a hneď sa nám vrhla do náručia.Jason bol celý šťastný ,keď ju takú videl a po chvíli prišiel dole aj Justin.

Na Maxovi ruke som cítila silný stisk.Snazila som sa ho upokojiť.Nakoniec pochopil ,že nechcem žiadne bitky.Po chvíľke zazvonil zvonček a dnu vošiel Ethan.

Privítali sme ho a on jej tiež začala gratulovať.Dal jej to čo potrebuje ,ze vraj.Kondomy .

Začala sme sa zabávať, piť a smiať
Bola neskutočná zábava ,ale nakoniec nastal čas ,keď sme museli ísť domov.

"Ďakujeme vám"povieme a oni tiež prikývla.Rozlucili sme sa a pobrali sa.

No čo si myslíte ,kto sa bude skrývať pod tým tajným číslom?