Nútená sa zamilovať

KAPITOLA 27

Ráno som sa zobudila a vedľa mňa už nikto nelezal.Pretrela som si oči a rýchlo som si sadla.Ale to som urobila veľkú chybu.Chytila som sa za hlavu.Strasne ma bolela .

"Max dones mi tabletky"zakricim a snažím sa rozpamätat čo som všetko robila.

Od: Tíny

Pre: Beth

Naozaj si sa chcela vyspať s Maxom na ulici? Dopadla si aj ty tak hrozne ako ja?

Od: Beth

Pre: Tinu

To vážne? Ja sa snažím spomenúť ,ale nejako mi to nejde.Neviem ako si dopadla ,ale mne je hrozne zle a bolí ma hlava

Od: Tíny

Pre: Beth

Aj mne.Vstala som ešte pred dvoma hodinami s tým ,že som vyletela z postele ,lebo som potrebovala vracať.Takmer som naburaka do dverí ,lebo sa mi zatočila hlava z toľkého alkoholu

Od:Beth

Pre: Tinu

To sme ale dopadli.

Rýchlo som položila mobil a utekala k záchodu.Tam som ležala 5 minút a potom nakoniec aj spláchla.Kde toľko trčí Max  s tými tabletkami.Je vôbec doma?Zisla som dole a práve zazvonil Maxov telefón.Zdvihla som hovor neznámeho čísla.

"Zlatko" ozvalo sa z telefónu

"Kto ste"poviem .

"Som Kristína a volám môjmu drahému.Ked bol preč vtedy od teba ma nabuchal a zostala som tehotná." Zrušila som hovor a začala plakať.

Kristínin pohľad

Vyšlo mi to.Pocula som ju v telefóne ako zadržiava slzy a potom zrušila.Urcite plače a odide od neho Teším sa.A tk dieťa nie je Maxovo ,ale Justinovo

Elizabethin pohľad

Hajzel .Toto som si o ňom nemyslela.A že ma miluje . Vybrala som si spopod postele môj veľký červený kufor a začala don hádzať moje veci.Utrela som si slzy a do ruky schytila môj kufor tahajuc ho za sebou.

"Beth prečo plačeš ?Kde ideš?"spýtal sa ma a pribehol ku mne.Strelila som mu facku a nezabudla mu pluvnut do tváre

"Hajzel jeden.Ked si odišiel užíval si si s Kristínou a ja krava som za tebou plakala.Chod si za ňou a za svojim dieťaťom"poviem mu a otočím sa smerom k dverám.On tam stál jak stĺp.

"Počkaj"pribehne ku mne a chytí ma z ruku.Svoju ruku som hneď odtrhla od tej jeho a čelila som jeho pohľadu.
"O čom to hovoríš? Ja som naozaj bol mimo a nie u žiadnej Kristíny"povie tentokrát nahnevane a ja si dám ruky vbok

" A čo mal znamenať telefonát?Hmmm?"poviem a on sa na mňa pozrie ,že čo aký telefonát?

"Čo?"spýta sa.

"Dnes ti volala Kristína a všetko mi vysvetlila"poviem pokojne a on buchne do dvier za mnou.

"Ja s tým nemám nič spoločné.Ona to všetko vymyslela ,aby nás rozdelila"povie a v jeho očiach sa objavia slzy.

"Prepáč ,ale ja ti už neverím"poviem a moje slzy sa zase roztecu po mojej tvári.Obidvaja sa navzajom dívame do očí ,ktoré máme od sĺz.Klakol si predomna a spojil ruky.

"Prosím neodchádzaj .To mi nemôžeš urobiť.Bez teba nebudem žiť"jeho slzy stekali po jeho tvári.Ja som sa naňho pozrela s ľútosťou v očiach

"A ty....ty si to dokázal vtedy ,keď som ťa potrebovala.Milujem ťa a možno ťa nedostanem ani zo srdca ,ale teraz to je inak.Mas dieťa ,ktoré si tak chcel. Ja to nedokážem,keď si pomyslím ,že otec nebude spolu s ním aj s jeho mamu"poviem uplakané a objimem ho.Kufor začnem ťahať a pri bráne sa naňho ešte poslednýkrat otočím a odidem.

Trochu sa to zaplietlo.
Ale dúfam ,že sa vám aj táto časť páčila.Cez víkendy nebudem pridávať nové časti.Budem mať takú menšiu pauzu.
V pondelok som späť s novou časťou.